Fundacionalistická teória: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MichalT (diskusia | príspevky)
d
MichalT (diskusia | príspevky)
preformulovanie
Riadok 1:
'''Fundacionalistická teória''' je v [[epistemológia|epistemológii]] [[teória zdôvodnenia]], podľa ktorej existujú tzv. základné presvedčenia, ktoré sú základom pre zdôvodňovanie všetkých ostatných presvedčení.<ref>Keith Lehrer: ''Teória zdôvodnenia'', Infopress, Bratislava, 1999, 1. vydanie, s.38</ref> Základné presvedčenia sú sebaevidentné, nepotrebujú podporu od iných presvedčení; sú základom, na ktorom je vystavaná epistemická budova poznania.
 
Potreba formulovať takúto teóriu vyplýva z nasledujúceho uvažovania:
V procese zdôvodňovania výroku A môžu nastať tri prípady:{{chýba citácia}}
* VýrokMajme nejaký výrok A, ktorému je možné priradiť pravdivostnú hodnotu (teda povedať, či je pravdivý alebo nepravdivý). V procese jeho zdôvodňovania vyslovíme zdôvodnímeďalší výrokomvýrok B. Pravdivosť výroku B však taktiež musí byť niečím zdôvodnená, a preto vyslovíme zdôvodnenie C, atď. V tomto prípadeAk teoretickyteda nastáva nekonečný regres zdôvodňovania, z čoho vyplýva, že žiadnyžiaden výrok (a teda ani presvedčenie) nie je v konečnom dôsledku zdôvodnený. Ak definujeme poznanie štandardne ako zdôvodnené pravdivé presvedčenie, podmienka zdôvodnenia nemôže byť nikdy naplnená a preto nemôžeme nikdy dosiahnuť poznanie.
* V procese zdôvodňovania sa od výroku A dostaneme cez sériu výrokov B, C, D,... k počiatočnému výroku A. Podmienka zdôvodnenia nie je naplnená ani v tomto prípade, pretože každý výrok by zdôvodňoval sám seba.
* V procese zdôvodňovania dospejeme k výrokom, ktoré už nepotrebujú byť zdôvodnené, pretože ich pravdivosť je evidentná.
 
Podľa prvých dvoch prípadov je poznanie nemožné a vedú preto ku [[skepticizmus (filozofia)|skepticizmu]]. Tretí bod zdôvodňuje formuláciu fundamentalistickej teórie.
 
== Referencie ==