Tretia križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami

'''Tretia križiacka výprava''' ([[1189]] - [[1192]]) bola vojenská [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|výprava]] vyhlásená [[pápež]]om [[Gregor VIII.|Gregorom VIII.]] , ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad [[Jeruzalem]]om.

Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema [[sultán]]om [[Saladin]]om (asi [[Kurdi|kurdského]] pôvodu) v roku [[1187]], po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na [[Tripolis]], [[Antiochia|Antiochiu]] a [[Palestína|palestínske]] pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol [[Akko]]n v [[Sýria|Sýrii]], ktoré dobil Kráľkráľ Richard v roku [[1191]] s Filipom II. Saladin už predtým v roku [[1174]] dobyl od Fatimovcov [[Egypt]] a zmocnil sa okrem iného veľkej časti [[Mosul|Mosulského sultanátu]].

Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-[[Petržalka|Petržalke]], odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] (francúzsky kráľ [[Filip II. August]] a anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]] išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez [[Balkánsky polostrov|Balkán]] na [[Blízky východ]]: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji [[1190]] v rieke [[Salef]] v dnešnom juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]] po tom, čo porazil moslimov pri [[Konya|Ikonione]]. Jeho syn [[Fridrich Švábsky]] viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ [[Guy Lusignanský]] - ale pri jeho obliehaní v roku [[1191]] zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni [[1191]] vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon ([[12. júla]] [[1191]]) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku [[1192]] uzavrel so Saladinom [[prímerie]], podľa ktorého [[kresťania]] dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov [[Cyprus]], ktorý Richard dobyl ešte cestou do [[Palestína|Palestíny]].