Klasická ekonómia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Darkicebot (diskusia | príspevky)
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Klasická ekonómia''', '''klasický ekonomický liberalizmus''' alebo '''klasická politická ekonómia''' jebola škola ekonomického myslenia, medzipribližne ktorejod hlavnýchpolovice mysliteľov patrili: [[William Petty]], [[Adam Smith]], [[David Ricardo]], [[Thomas Malthus]],alebo [[Johnkonca Stuart18. Mill]]storočia ado [[Johann70. Heinrichrokov von19. Thünen]]storočia.
 
ObdobieDefinície klasickejjej ekonomickejcharakteristiky školya do značnej miery aj jej časového ohraničenia sa veľmi rozchádzajú, ale (s výnimkou definície podľa Marxa) je takmer nespornou hlavnou charakteristikou, že išlo o hlavný smer ekonomického myslenia v Spojenom kráľovstve a (s výhradami) vo Francúzsku v rokoch počas zhruba celej prvej polovice 19. storočia. Symbolicky sa obdobie klasickej ekonómie možnonajčastejšie vymedziťvymedzuje nasledujúcim spôsobom: začína vydaním [[Bohatstvo národov|Bohatstva národov]] od [[Adam Smith|Adama Smitha]] v roku [[1776]] a končí v roku [[1871]], ktorý je považovaný za počiatok takzvanej [[marginalistická revolúcia|marginalistickej revolúcie]].
Podľa mnohých zdrojov je to prvá moderná ekonomická teória. Politickou filozofiou klasickej ekonómie bol [[klasický liberalismus]] vychádzajúci z myšlienky, že spoločnosť a ekonomika sú prirodzeným poriadkom. Klasici sa snažili o ekonomický systém založený na slobodnej trhovej konkurencii a slobode obchodu. Charakteristické symboly klasickej ekonómie, napríklad „neviditeľná ruka trhu“ Adama Smitha zostali živé dodnes.
 
Medzi hlavných mysliteľov patrili [[Adam Smith]], [[David Ricardo]], [[Thomas Malthus]], [[Jean Babtiste Say]] a [[John Stuart Mill]].
Obdobie klasickej ekonomickej školy ekonómie možno vymedziť nasledujúcim spôsobom: začína vydaním [[Bohatstvo národov|Bohatstva národov]] od [[Adam Smith|Adama Smitha]] v roku [[1776]] a končí v roku [[1871]], ktorý je považovaný za počiatok takzvanej [[marginalistická revolúcia|marginalistickej revolúcie]].
 
Podľa mnohých zdrojov je obdobie klasickej ekonómie vlastne obdobím, v ktorom vznikla ekonómia ako (samostatná a štruktúrovaná) veda. V angličtine sa v tomto období ešte nepoužíval výraz ekonómia (economics) ale len "politická ekonómia", v nemeckej oblasti (kde však klasická ekonómia bola z obsahového hľadiska zmiešaná s inými ekonomickými školami) sa od začiatku 19. storočia používal (aj) výraz "národná ekonómia/národné hospodárstvo" (Nationalökonomie).
Klasická ekonómia vznikla v dobe, keď v ekonomickej oblasti dominoval [[merkantilizmus]]. Ten už nevyhovoval vtedajším hospodárskym a spoločenským zmenám. Život ľudí začínali výrazne meniť nové technologické objavy.
 
Podľa mnohých zdrojov je to prvá moderná ekonomická teória. Politickou filozofiou klasickej ekonómie bol spravidla liberalizmus (tzv. [[klasický liberalismus]]) vychádzajúci z myšlienky, že spoločnosť a ekonomika sú prirodzeným poriadkom. Klasici sa snažili o ekonomický systém založený na slobodnej trhovej konkurencii a slobode obchodu. Charakteristické symboly klasickej ekonómie, napríklad „neviditeľná ruka trhu“ Adama Smitha, zostali živé dodnes. Jedna skupina klasických ekonómov však patrila k socialistom (tzv. ricardiánsky socializmus).
Klasická ekonómia preniesla pozornosť z oblasti medzinárodného obchodu do oblasti materiálnej výroby: sústredila sa na výrobu a prácu. Merkantilizmus sa orientoval na obeh a [[peniaze]]. Klasická ekonómia v prístupe k hospodárstvu preferovala liberalizmus pred štátnou reguláciou (intervencionizmus).
 
Klasická ekonómia nahradila predovšetkým ekonomický smer nazývaný [[merkantilizmus]]. Ten už nevyhovoval vtedajším hospodárskym a spoločenským zmenám - život ľudí začínali výrazne meniť nové technologické objavy (priemyselná revolúcia). V porovnaní s merkantilizmom klasická ekonómia preniesla pozornosť z oblasti medzinárodného obchodu do oblasti (materiálnej) výroby: sústredila sa na výrobu a prácu. Merkantilizmus sa orientoval na obeh a [[peniaze]]. Klasická ekonómia v prístupe k hospodárstvu preferovala liberalizmus pred štátnou reguláciou (intervencionizmus).
 
== Pozri aj ==