Mylonit: Rozdiel medzi revíziami

'''Mylonit''' (gr.) je [[Premenená hornina|metamorfovaná hornina]], ktorá vznikla [[deformačná metamorfóza|dynamometamorfózu]] za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných [[hornina|hornín]] (predovšetkým [[Vyvretá hornina|magmatických]] a metamorfovaných) pozdĺž [[Tektonickýstrižná zlomzóna|tektonických zón]] a následným spevnením.

Termín mylonit zaviedol v roku 1886 [[Charles Lapworth]]<ref>[http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh{{Citácia http://www.geologie.estranky.cz]elektronického prístup 11.9.2008</ref> ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.dokumentu

Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri takzvanej [[deformačná metamorfóza|deformačnej metamorfóze]]. Na rozdiel od [[kataklazit]]ov vznikajú pri [[plastická deformácia|plastickej deformácii]] pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10^-14 po 10^-12 sekundy<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín">Putiš, M., 2004: ''Petrografia metamorfovanýh hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.</ref>. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín"/>. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizácii<ref>Krist, E., Krivý, M., 1985: ''Petrológia.'' Alfa, Bratislava, 464 s.</ref>. Mylonity a kataklazity sú však v prírode bežne zastupujúce sa horniny, a to nielen pozdĺž [[zlom (geológia)|zlomov]] a [[strižná zóna|strižných zón]]. K vzniku mylonitov môže dochádzať napr. i vo vysoko deformovaných ramenách [[vrása|vrás]].<ref>Putiš, M., 1993: ''Petrotektonika.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 126 s.</ref>