Giotto di Bondone: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Zdroje |
Úprava článku |
||
Riadok 9:
Miesto úmrtia = [[Florencia]], [[Taliansko]] |
}}
'''Giotto di Bondone''' (pôv. meno Angiole di Bondone) (* okolo [[1267]], [[Colle di Vespignano]] - † [[8. január]] [[1337]], [[Florencia]]) bol [[Taliansko|taliansky]] maliar a architekt, tvoriaci v období nástupu ranej [[Renesancia|renesancie]].
Údaje o jeho živote sú pomerne strohé a útržkovité a sú známe viac-menej iba sprostredkovane z podania neskorších historikov.
Riadok 15:
== Práce v Assisi ==
Už v ranom veku sa uňho prejavil umelecký talent a tak pravdepodobne medzi rokmi 1275 - 1280 sa v záujme jeho zdokonaľovania dostal do [[Florencia|Florencie]], kde nastúpil do umeleckej dielne majstra [[Cimabue|Cimabueho]].
Cimabue bol v tých časo uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero fresiek z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru.
[[Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -19- - Stigmatization of St Francis.jpg|left|180px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', 1292 - 1297, freska, [[
V roku 1298 sa na pozvanie kardinála [[Jacopo Caetani Stefaneschi|Jacopa Stefaneschiho]] dostal do [[Rím|Ríma]]. Giottov pobyt v Ríme dokladajú pramene iba skúpo. Na kardinálovo poverenie vytvoril nad predsieňou [[Bazilika svätého Petra|
Pre benediktínsku loggiu [[Bazilika svätého Jána Lateránskeho|baziliky svätého Jána]] v [[Laterán|Lateráne]] vytvoril fresku ''Bonifác VIII. ohlasuje svätý jubilejný rok 1300''. Krátko po uvedenom roku zmenil pôsobisko: v rokoch 1301 - 1302 pôsobil vo [[Florencia|Florencii]]. V priebehu rokov pracoval 1302 - 1303 pre františkánsky chrám [[Tempio Malatestiano]] v [[Rimini]]; z tunajšieho diela sa však do dnešných čias zachoval iba temperou maľovaný ''Krucifix''.
== Práce v Padove ==
V roku 1303 Giotto odišiel do [[Padova|Padovy]], kde na pozvanie františkánov v kostole a kláštore [[Kostol svätého Antona (Padova)|San Antonio]] pracoval na freskách, ktoré sa však nezachovali. Súčasťou Giottovho pobytu v Padove boli jeho práce na výzdobe miestnej [[Capella dell´Arena (Padova)|kaplnky Scrovegniovcov]]. Interiérová výmaľba kaplnky, vytvorená v rokoch 1303 - 1305, okrem oltárnej časti, patrí k jeho najznámejším a dodnes zachovalým dielam.
'''''Fresky v kaplnke Scrovegniovcov v Padove'''''
Riadok 45:
== Pobyt vo Florencii ==
[[Obrázok:LastJudgmentGiotto.jpg|left|180px|thumb|''Posledný súd'', 1303 - 1305, freska, [[Capella dell´Arena (Padova)|Capella dell´Arena]], [[Padova]]]]Z roku 1305 existuje záznam, podľa ktorého mal na predmestí Florencie dom, čo dosvedčuje, že musel byť relatívne zámožným človekom. V tom čase už bol asi pätnásť rokov ženatý s miestnym dievčaťou Ciutou di Lapo del Pela, z ktorou mal údajne osem detí (štyroch synov a štyri dcéry). Zo synov sa spomína jeho syn Francisco, ktorý sa stal priorom františkánskeho kláštora [[Kláštor San Martino a Colle|San Martino a Colle]] neďaleko [[Treviso|Trevisa]].
Bezprostredne po dokončení výmaľby Scrovegniovskej kaplnky vyhotovil obraz nad hlavným oltárom františkánskeho chrámu [[Chrám Všetkých svätých (Florencia)|Ognissanti]], ''Madonu Ognissanti'', ktorý je jedným z Giottových najvýznamnejších diel. K Florencii sa viaže Giottovo autorstvo päťdielneho polyptychu pre hlavný oltár florentského [[Bazilika Santa Maria del Fiore|dómu]] z rokov 1310 - 1315.
Giottovi sa pripisuje výmaľba kaplnky sv. Magdalény a sv. Mikuláša v dolnom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Podľa mienky znalcov najkrajším dielom, ktoré tu vytvoril, je postava svätej [[Mária Magdaléna|
Počas svojho florentského pôsobenia pracoval aj na iných miestach: v roku 1309 sa opäť objavil v Assisi, o rok nato už bol späť v Ríme, kde pre starý [[Bazilika svätého Petra|chrám sv. Petra]] vytvoril jedno zo svojich najslávnejších diel ''Stroskotanie Petrovej loďky''.
[[Obrázok:Campanile Duomo Firenze.JPG|right|180px|thumb|[[Kampanila (Florencia)|Zvonica]] florentského [[Bazilika Santa Maria del Fiore|dómu]]. Projekt k stavbe je Giottovým dielom]]V dvadsiatych rokoch 14. storočia sa podieľal na výmaľbe kaplniek aj s oltárnymi obrazmi v bazilike [[Bazilika Santa Croce (Florencia)|Santa Croce]]. Do dnešných dní sa zachovali iba nástenné obrazy z dvoch kaplniek; oltárne obrazy sa roztratili.
Medzi rokmi 1329 - 1333 máme svedectvá o jeho pôsobení v [[Neapol|Neapole]] v službách kráľa [[Róbert (Neapol)|Róberta z Anjou]]. Žiaľ
12. apríla 1334 Giotta vymenovali za vedúceho stavby mesta a dómu. 18. júla položili základný kameň [[Kampanila (Florencia)|zvonice]], kampanily, ktorú Giotto projektoval. Jej dokončenia sa však nedožil, lebo 8. januára 1337 umrel. S jeho menom je spojený i projekt mosta [[Ponte alla Carraia]] nad riekou [[Arno (rieka)|Arno]].
Riadok 67:
[[Obrázok:Giotto di Bondone 002.jpg|left|170px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', okolo 1297, tempera na dreve, 314 x 162 cm, [[Musée du Louvre|Louvre]], [[Paríž]]]]
[[Obrázok:GiottoMadonna.jpg|left|170px|thumb|''Madona Ognissanti'', 1306 - 1308, tempera na dreve, 325 x 204 cm, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]]
[[Obrázok:Polittico stefaneschi, retro.jpg|left|170px|thumb|''Stefaneschiho oltár'', 1315 - 1320, tempera na dreve,
I Giotto vo svojom diele zachytáva tento moment. Pred skalnou krajinou na pravom kolene kľačí sv. František. Prekvapene hľadí mierne dohora v ústrety Ježišovi Kristovi, prilietajúcemu na serafínskych krídlach. Z jeho rán na rukách, na nohách a na boku vyžarujú žiarivé lúče, dopadajúce na rovnaké miesta na Františkovom tele. Prostredie dotvárajú dve otvorené kaplnky, pripomínajúce dejisko scény, ktorým bola pustovňa na vrchu La Verna, kde sa František často zdržiaval.
Riadok 73:
Tabuľový obraz v spodnej časti dopĺňa trojdielna predela, znázorňujúca hlavné atribúty františkánskej rehole v cirkvi - poslanie rádu, poslušnosť voči pápežovi a lásku k blížnemu.
So zobrazením rovnakej témy sa u Giotta môžeme stretnúť ešte v dvoch prípadoch. V rokoch 1292 - 1297 zachytil stigmatizáciu sv. Františka na freske v hornom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Scéna je tu v pravom dolnom rohu doplnená postavou sediaceho a čítajúceho františkána. Z roku 1325 pochádza rovnaké spracovanie na nástennej maľbe v bazilike [[Bazilika Santa Croce (Florencia)|Santa Croce]] vo [[Florencia|Florencii]]. Touto verziou, zo všetkých najmonumentálnejšou, sa Giotto predstavuje ako vyzretý umelec
Tabuľová maľba bola pôvodne súčasťou oltára františkánskeho kostola [[Kostol svätého Františka (Pisa)|San Francesco de' Ferri]] v [[Pisa|Pise]]. Počas napoleonskej okupácie Talianska ju dal [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] odviezť do [[Paríž|Paríža]], kde je dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]] vystavená. O vierohodnosti autorstva diela svedčí signovanie na ráme samotným Giottom: OPVS JOCTI FLORENTINI.
=== Madona Ognissanti ===
Riadok 93:
Bočné krídla obsahujú výjavy zachytávajúce mučeníctvo sv. Petra (ľavé krídlo) a sv. Pavla (pravé krídlo).
Pôvodne bolo Giottovo autorstvo tohto diela sporné. V rokoch 1966 - 1971 však bolo
== Zhodnotenie diela ==
Riadok 107:
<gallery>
Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -15- - Sermon to the Birds.jpg|''Svätý František káže vtákom'', 1292 - 1297, freska, [[
Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -10- - Exorcism of the Demons at Arezzo.jpg|''Vyhnanie diablov z Arezza'', 1292 - 1297, freska, [[
Obrázok:Giotto di Bondone 086.jpg|''Madona s Dieťaťom'', okolo 1320, tempera na dreve, [[Národná galéria umenia (Washington)|Národná galéria umenia]], [[Washington]]
Obrázok:Giotto - Scrovegni - -43- - Justice.jpg|''Alegória Spravodlivosti'', 1303 - 1305, freska, [[Capella dell´Arena (Padova)|Capella dell´Arena]], [[Padova]]
Obrázok:Giotto - Scrovegni - -05- - Joachim's Dream.jpg|''Joachimov sen'', 1303 - 1305, freska, [[Capella dell´Arena (Padova)|Capella dell´Arena]], [[Padova]]
Obrázok:Giotto - Scrovegni - -39- - Pentecost.jpg|''Turíce'', 1290 - 1295, freska, [[
Obrázok:Giotto di Bondone 082.jpg|''Svätý Štefan, diakon a mučeník'', okolo 1390, tempera na dreve, [[Museo Horne]], [[Florencia]]
Obrázok:The-crucifix-192джотто.jpg|''Kristus na kríži'', okolo 1290, tempera na dreve, [[Bazilika Santa Maria Novella (Florencia)|Santa Maria Novella]], [[Florencia]]
</gallery>
Riadok 187:
[[uk:Джотто]]
[[vi:Giotto di Bondone]]
[[zh:喬托
| |||