Iránsko-iracká vojna: Rozdiel medzi revíziami

Šítsko-kurdsko-komunistická opozícia bola však výrazne oslabená skutočnosťou, že tieto tri skupiny buď spolu nedokázali spolupracovať, alebo boli vzájomne znepriatelené. Iracký režim si zachoval tiež charakter, aký mal predtým – rozhodovacie právomoci [[Saddám Husajn|Saddáma Husajna]] naďalej rástli. V júli 1982 bol počet členov Rady revolučného velenia (RRV) znížený na deväť. V novembri 1982 bola oznámená, poprava ministra zdravotníctva. V októbri 1983 prišli o svoje posty dvaja z nevlastných bratov Saddáma Husajna – Barzán a Wathbán. Režim navyše pokračoval v popravovaní svojich oponentov. V priebehu rokov 1983 – 1985 sa postupne objavovali správy o popravách členov IKS, šiítských a kurdských organizácií.

 

 

Jedným z významných dôsledkov vojny bolo, že sa urýchlila expanzia privátneho sektoru hospodárstva. V lete roku 1982 bol schválený zákon č. 113, ktorý podporoval investície súkromných a zmiešaných priemyselných spoločností. Poľnohospodárstvo sa vyvíjalo podobným smerom. Napriek štátnym investíciám do poľnohospodárskej oblasti sa nepodarilo výrazne zvýšiť produkciu. Irak bol nútený v pomerne veľkej miere nakupovať potraviny. Od januára 1983 sa začali uplatňovať opatrenia irackého ministerstva poľnohospodárstva, podľa nich bola pôda prenajímaná na obdobie od 5 do 20 rokov jednotlivcom alebo miestnym či arabských spoločnostiam ochotných pestovať plodiny pre trh. Vojnové podmienky vtedy nepochybne nesmierne hodili tým jednotlivcom, ktorí mali dostatok znalostí a vybavenie k tomu, aby dokázali využiť skutočnosti, že režim zúfalo potreboval prísun priemyselných a poľnohospodárskych produktov.