Mikušovce (okres Lučenec): Rozdiel medzi revíziami

Kronika sa zmieni aj o vzniku názvu dediny Mikušovce, kdežto sa uvádza, že pomenovanie pochádza z mena syna radzovského statkára Mixent, ktorému patrila dedina a jej okolie. Táto verzia vzniku názvu dediny však nie je historicky podložená.

Prvý záznam sa objavil na stranách listín a kroník v roku 1326, ktorý predstavuje dedinu pod názvom Myksy (čítaj Miksi). Časté striedanie pisárov a prepisovanie dokumentov priniesla graficky rozličné, ale fonologicky podobné varianty prepisov: Mixi (1331), Mixen (1335), Myksy (1362), Mikfi (1742), Miksy (1773), Mikschi, Miklussowce (1786), Miksi, Mikussowce (1808), od roku 1863 Miksi po slovensky Mikušovce.

 

V tomto oddieli predkladám niekoľko zaujímavých zápisov, týkajúce sa histórie a rastu obyvateľstva. V roku 1395 synovia Jakuba Šágiho so svojimi familiármi (zemanmi pod „ochranou“), hospodárskymi správcami a s poddanými z Trenča a Litke vtrhli do Luboreči, odvliekli poddaným osem volov a zahnali ich do Mikušoviec, kde neskôr začali osídľovať okolie. Prv sa venovali dobytkárstvu a poľnohospodárstvu. Populácia nepretržite rástla. Po rákócziovskom povstaní bola obec novokolonizovaná. Od roku 1596 tu žilo 18 poddaných rodín. V rokoch 1709-11 mor spustošil celé územie. Po týchto náročných rokoch sa dedina ťažko zotavovala. Začiatkom 18. storočia, najmä v 20.-30.-tych rokoch, Haličský Gróg Forgáč a statkári sa rozhodli o obmedzení kolonizačných podmienok kvôli preľudnení a 12 rodín museli opustiť dedinu. Nie je teda prekvapujúce, že zápisy z tohto obdobia informujú o 7 rodinách, ktoré mali trvalí pobyt v Mikušovciach. V období poddanských reforiem (okolo 1771) Gróf vyžadoval aj peňažnú rentu a to 250 zlatých. Okrem toho poddaný museli zožať úrodu a pokosiť lúku na 24 vozov sena za tri dni so štvorzáprahom. V týchto rokoch v Mikušovciach žilo 14 sedliakov a 3 podželiari.