Verzia z 20:17, 13. január 2010 upraviť 78.99.160.238 (diskusia) Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:19, 13. január 2010 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 735 editací d Verzia používateľa 78.99.160.238 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 195.49.191.72 Ďalšia úprava →
Riadok 4: Keby sa podarilo uskutočniť jadrovú syntézu, znamenalo by to koniec energetických problémov. S palivom by nebol problém, keďže H aj <sup>2</sup>H sa vyskytujú vo veľkom množstve v prírode (H >> <sup>2</sup>H). '''Problém ale nie v čistote tohto spôsobu získavania energie, ale v spotrebe vody. Ak by sme začali masívnym spôsobom získavať takto energiu, spotrebovali by sme obrovské množstvo vody, ktorá by sa nijako späť do hydrologického cyklu nevrátila. Tento cyklus totiž závisí od každej kvapky vody na Zemi. Počas celej geologickej existencie vody vo všetkých skupenstvách bolo jej množstvo stále konštantné. Neviem si predstaviť, aké môže mať následky len malá strata tejto vody. Navyše tento spôsob bude predstavovať ďalšie vážne riziká v podobe rádiaktívneho odapdu, ktorý je síce menší, ako pri súčasných jadrových elektrárňach, no stále životu nebezpečný. Ďalej tu je obrovské riziko explózie pri výrobe energie, čo môže mať následky ako najväčšia vodíková bomba. Termonukleárna fúzia nedokáže nahradiť obnoviteľné zdroje energie, na ktoré sa musíme obrátiť.''' Pre súčasnú techniku nie je problém vyvinúť takú teplotu (kinetickú energiu na prekonanie elektrostatických odpudivých síl), problém je v materiáli, nakoľko žiadny známy materiál si pri takých teplotách neudrží tvar, resp. tuhé skupenstvo a mení sa na plazmu. Jedným z možných riešení sú [[supravodič]]e.

Termonukleárna reakcia: Rozdiel medzi revíziami