Arvaniti: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 6:
== Dejiny ==
[[Obrázok:Bouboulina Friedel engraving 1827.jpg|thumb|right|Laskarina Bubulina]]
Arvaniti prišli z južného Albánska do Grécka počas neskorého stredoveku (11-16 stor.), pravdepodobne ich sem pozvalo [[Latinské cisárstvo]], aby osídlili vojnou vyľudné oblsti. Arvaniti osídlili [[Epirus]], južnú [[Boiótia|Bojótiu]], južnú [[Eubója|Eubóju]], [[Atika|Atiku]] a väčšiu časť severovýchodného [[Peloponéz]]u ([[Argolida]]) aj s ostrovami [[Ydra]], [[Spetses]] a [[Poros]]. V Atike, južnej Bojótií a južnej Eubóji sa stali väčšinovým obyvateľstvom keď asimilovali grécku menšinu. V Bojótií tvorili takmer polovicu miestneho obyvateľstva, druhá polovica boli [[Gréci]], ktorí žili hlavne v mestách ako [[Téby]] a [[Livadia]], zatiaľ čo Arvaniti žili na vidieku. V Atike tvorili väčšinu, Gréci tu boli sústreďovaní v [[Atény|Aténach]], [[Megara|Megare]], na ostrovoch [[Aigína]] a [[Salamína]] a v niekoľkých malých attických dedinách. Na severovýchode Peloponézu tvorili Gréci väčšinu, síce ich bolo iba o niečo viac. Gréci tu žili v [[Korint]]e a okolitom viedieckom kraji, v kraji [[Nemea]] a [[Epidauros|Epidauria]]. Arvaniti sú pravdepodobne albánskeho pôvodu, no niektoré tvrdenia hovoria, že môže ísť o poalbánčených severoepirských Grékov, nakoľko [[Gréci]] obývali veľkú časť dnešného Albánska už od staroveku. V Grécku slúžili pod gréckymi šlachticmi a podliehali vplyvu gréckej ortodoxnej cirkvy, čím sa Arvaniti kultúrne pogréčtili, uchovali si však svoj jazyk. Výnimkou bol iba [[Epirus]], kde sa takmer všetci Arvaniti po príchode [[Turci|Turkov]] islamizovali a tak sa dištancovali od pôvodného gréckeho obyvateľstva, ktoré ich nazývalo ''Turkoalvani (čiže Turkoalbánci)''. Počas tureckej vlády boli aj mimo Epiru niektorí Arvaniti [[islam]]izovaní. Hrali významnú úlohu v Gréckej vojne za nezávislosť. Významní generáli arvanitského pôvodu boli [[Markos
== Demografia ==
|