Nadrealizmus: Rozdiel medzi revíziami

nového smeru. Autori sa chcú dostať doslovne nad realitu. Nový smer má byť výrazom maximálnej slobody, čo možno zbadať pri vystupovaní proti všetkým gramatickým či lexikálnym konvenciám. Pre texty je charakteristická nenásilná spontaneita, číra náhodilosť, samovoľnosť, živelnosť. Základom tohto konvenčného „chaosu“ sa stala genitívna metafora (pozri napr. ''nože výčitiek'', ''prepadlisko snov'' a pod.) Pre surrealizmus je typický voľný, resp. neviazaný verš. Nepoužíva sa interpunkcia, píšu veľké písmená, rytmus básne kolíše.

Spoločensko politická situácia medzivojnového obdobia nebola veľmi pozitívna a prajná. Na konci dvadsiatych rokov aj u nás bolo cítiť dôsledky veľkej hospodárskej krízy. Bolo to obdobie formovania sa mladého československého štátu. Náš nadrealizmus samozrejme reagoval na spoločenské podmienky, rozvrat v krajine. Treba zvýrazniť, že u nás bol nadrealizmus skôr vojnový literárno-umelecký smer. Snaha o odtrhnutie sa od reality nevychádza absolútne, slovný a výtvarný prejav slúži na vyjadrenie vojnových duševno-fyzických hrôz, je s realitou užšie spätý. Silné témy lásky, priateľstva, ženy, zmyslu ľudského bytia v slovenskom nadrealizme nechýbajú. Takisto nájdeme aj prvky dadaizmu, kde sa nadrealisti obracajú k detskému svetu (napr. '''Fabry'''), čím dosahujú kontrast a takto poukazujú na nezmyselnosť. Povedzme '''Fabry''' sa nezbavuje rýmu, jeho „verše“ majú premyslenú kompozíciu. K surrealizmu sa blížia nereálnymi obrazmi reality, často využívajú alegóriu, autobiografické prvky ('''Fabry''' – ''Ja je niekto iný'').

 

== Slovenskí predstavitelia ==