Reinkarnácia: Rozdiel medzi revíziami

'''Reinkarnácia''' ([[Latin%C4%8DinaLatinčina|lat.]] ''re'' + ''carnis'' - doslova znamená "byť znova z mäsa"), je teória, alebo viera, hlásajúca, že istá pre život nevyhnutná súčasť živých bytostí (v niektorých obmenách iba [[%C4%8Clovek_%28Homo%29Človek (Homo)|ľudí]]) prežíva [[smr%C5%A5smrť]], aby bola znovuzrodená v novom tele. Táto súčasť býva často označovaná ako [[Du%C5%A1aDuša]], [[Duch_%28filozofia%29Duch (filozofia)|Duch]], "Vyššie, alebo Pravé Ja", "Božské Svetlo", "Ja", "Ego" (nezamieňať si s definíciou ega v psychológií). Podľa tohoto názoru sa v každom živote vo fyzickom [[Svet|svete]] vyvíja nová [[osobnos%C5%A5osobnosť]], ale istá súčasť bytosti zostáva neustále prítomná počas celej postupnosti životov.

Viera v reinkarnáciu je veľmi starý úkaz. Táto náuka je obsiahnutá vo väčšine [[India|Indických]] náboženských tradícií, ako napríklad v [[Hinduizmus|Hinduizme]], [[D%C5%BEinizmusDžinizmus|Džinizme]] a [[sikhizmus|Sikhizme]]. Touto ideou sa zaoberali taktiež niektorí významní filozofi [[Starovek%C3%A9_Gr%C3%A9ckoStaroveké Grécko|Antického Grécka]]. Mnohí novodobí pohania tiež veria v reinkarnáciu, ako napríklad niektoré [[New_Age|New Age]] hnutia spolu s vyznávačmi [[%C5%A0piritizmusŠpiritizmus|Špiritizmu]], praktikantmi niektorých [[Afrika|Afrických]] tradícií a študentov [[Ezoterika|ezoterických]] filozofií, akými sú napríklad [[Kabala]], [[Sufizmus]], [[Gnosticizmus]]. [[Buddhizmus|Buddhistický]] koncept znovuzrodenia, často označovaný ako ''reinkarnácia'', sa výrazne líši od hinduisticky založených tradícií a New Age hnutí v tom, že nie je žiadne "ja" (alebo večná duša), ktoré by sa reinkarnovalo.

Niektorí výskumníci, ako napríklad prof. [[Ian_Stevenson|Ian Stevenson]] skúmali problematiku reinkarnácie a zverejnili viacero pozoruhodných zistení, ktoré mnohí ľudia považujú za dôkazy reinkarnácie. Niektorí skeptici sú k tejto práci kritickí, zatiaľčo iní tvrdia, že je potrebný hlbší výskum reinkarnácie.

== Východné náboženstvá a tradície ==

Názory východných filozofických a náboženských smerov na existenciu alebo neexistenciu pretrvávajúceho 'ja' priamo ovplyvňujú pohľad danej tradície na reinkarnáciu. Vo filozofických názoroch na povahu [[Du%C5%A1aDuša|duše]] (tiež známej ako [[džíva]] alebo [[átman]]) sú v [[Dharma|dharmických]] východných náboženstvách (ako napríklad hinduizme a budhizme) veľké rozdiely. Niektoré školy odmietajú existenciu 'ja', zatiaľ čo ostatné hlásajú prítomnosť večného, vlastného ja a iné tvrdia, že nie je ani ja, ani ne-ja. Každé z týchto presvedčení má priamy vplyv na vnímanie povahy reinkarnácie.

=== Hinduizmus ===

V [[India|Indií]] je koncept reinkarnácie prvý krát zaznamenaný v [[upani%C5%A1%C3%A1dyupanišády|upanišádach]], čo sú náboženské a filozofické texty napísané v [[Sanskrit|sanskrite]].

Podľa [[Hinduizmus|hinduizmu]] je duša (átman) nesmrteľná, zatiaľ čo telo podlieha zrodeniu a smrti. V [[Bhagavadg%C3%ADtaBhagavadgíta|Bhagavadgíte]] stojí:

Keď sa teda cyklus znovuzrodení skončí, hovorí sa, že bytosť dosiahla [[Mok%C5%A1aMokša|mokšu]], alebo spásu. Zatiaľčo všetky myšlienkové školy sa zhodujú, že mokša znamená ukončenie svetských túžob a oslobodenie sa od cyklu zrodenia a smrti, presná definícia spásy závisí od osobných presvedčení. Napríklad nasledovníci školy [[Advaita|advaita védánta]] (často spájaní s džňána jógou) veria, že strávia večnosť pohrúžení v dokonalom miery a šťastí, ktoré príde s uvedomením, že celá existencia je Jedno ([[Brahman (filozofia)|brahman]]), a že nesmrteľná duša je súčasťou tejto existencie. Na druhej strane nasledovníci celých, alebo čiastočných škôl [[dvaita]] ("dualistické" školy, ako [[bhaktijoga]]) uskutočňujú svoje uctievanie s cieľom stráviť večnosť v [[lóka|lóke]] (duchovný svet, alebo nebo) v požehnanej spoločnosti Najvyššej bytosti (napr. [[Krišna|Krišnu]]).

Počas [[Renesancia|Renesancie]] sa objavil nový nárast verejného záujmu o reinkarnáciu. Jednou z významných postáv tejto udalosti bol taliansky filozofický vodca [[Giordano_Bruno|Giordano Bruno]]. Za svoje učenie o reinkarnácií bol nakoniec upálený na hranici.

Počas obdobia nemeckej klasickej literatúry vzbudilo sťahovanie duší veľkú pozornosť. Touto myšlienkou sa zaoberal [[Goethe]] a s väčšou vážnosťou sa jej venoval [[Gotthold_Ephraim_LessingGotthold Ephraim Lessing|Lessing]], ktorý si ju prepožičal od [[Charles_BonnetCharles Bonnet|Charlesa Bonneta]] a [[Johann_Gottfried_von_HerderJohann Gottfried von Herder|Herdera]]. S rešpektom ju spomenuli aj [[David_Hume|David Hume]] a [[Arthur_Schopenhauer|Arthur Schopenhauer]].

Írsky poet a držiteľ [[Nobelova_cenaNobelova cena|Nobelovej ceny]] [[William_Butler_Yeats|William Butler Yeats]] predložil teóriu reinkarnácie vo svojej okultnej rozprave ''A Vision''. Z jeho uhla pohľadu sa reinkarnácia nedeje v rámci lineárneho času. Tvrdí, že všetky minulé a budúce životy človeka prebiehajú naraz v momente večného teraz. Rozhodnutia urobené v hociktorom z týchto životov ovplyvňujú všetky ostatné životy (a sú nimi ovplyvnené).

Reinkarnácia zohráva v ideách [[Antropozofia|antropozofie]] dôležitú úlohu. Antropozofia je duchovný smer založený [[Rudolf_SteinerRudolf Steiner|Rudolfom Steinerom]]. Steiner uvádza, že ľudská duša naberá v každej epoche a v rôznych rasách a národoch nové skúsenosti. Jedinečná osobnosť, so svojimi slabými a silnými stránkami, nie je jednoducho len odrazom genetického dedičstva tela. Opísal, že inkarnujúca sa duša si hľadá a dokonca plánuje svoj budúci rodinný pôvod, ktorý bude nápomocný v jej živote. Charakter osobnosti je avšak určený aj jej minulými životmi.

Antropozofia označuje súčasnosť ako vytvarovanú napätím medzi minulosťou a budúcnosťou. Obe ovplyvňujú náš terajší [[osud]]; sú udalosti, ktoré nás stretnú kvôli našej minulosti, ale sú aj udalosti, ktoré nás majú správne pripraviť na budúcnosť. Medzi nimi je miesto pre ľudskú [[Slobodn%C3%A1_v%C3%B4%C4%BEaSlobodná vôľa|slobodnú vôľu]]; náš osud nie len žijeme, sme jeho strojcami, takisto, ako si postavíme dom, v ktorom sa potom rozhodneme žiť.

Antropozofia vyvinula viacero duchovných cvičení, ktoré majú slúžiť na rozvoj schopnosti rozpoznať naše minulé životy a hlbšiu podstatu ľudskej bytosti. Steiner navyše vyšetril [[Karma|karmické]] vzťahy mnohých historických osobností, od [[Karl_MarxKarl Marx|Karla Marxa]] až po [[Julianus_ApostataJulianus Apostata|Julianusa Apostata]].

[[Scientológia (hnutie)|Scientologická]] organizácia '''Church of Scientology''', založená L. Ronom Hubbardom akceptuje minulé životy a zastáva, že všetky tvory sú nesmrteľné, hoci sú na rôznych úrovniach uvedomovania. Mottom scientologickej asociácie '''Sea Org''' je "Revenimus", alebo "Vraciame sa". Scientológia nepoužíva slovo "reinkarnácia" na opis ich viery, pričom poznamenáva, že: "bežná definícia reinkarnácie bola pozmenená z jej pôvodného významu. To slovo dnes znamená 'byť znovu narodený v rozličných formách života', pričom jeho skutočná definícia znie 'byť znovu narodený do mäsa iného tela'. Scientológia vyznáva túto druhú, "originálnu" definíciu reinkarnácie".

Prvé scientologické písomnosti týkajúce sa minulých životov pochádzajú približne z obdobia krátko pred rokom 1951. V roku 1960 Hubbard vydal knihu o minulých životoch nazvanú ''Žil si už niekedy pred týmto životom'' ([[:en:Have_You_Lived_Before_This_Life|en: Have You Lived Before This Life]]). V roku 1968 napísal ''Mission Into Time'', správu o päťdňovej námornej výprave na [[Sard%C3%ADniaSardínia|Sardíniu]], [[Sic%C3%ADliaSicília|Sicíliu]] a [[Kart%C3%A1goKartágo]]. Touto výpravou sa snažil zistiť, či sa mu podarí objaviť špecifické dôkazy, ktoré by dokázali jeho spomienky na storočia staré udalosti z jeho minulosti.

Známy americký mystik [[Edgar_Cayce|Edgar Cayce]] propagoval teóriu reinkarnácie aj [[Karma|karmy]], ktoré podľa neho slúžia zároveň aj ako nástroj milujúceho Boha, aj ako prírodné zákony, pričom ich úlohou je poskytnúť nám isté duchovné ponaučenia. Zvieratá majú podľa neho len nerozlíšené "kolektívne" duše. Keď sa raz duša vyvinie cez postupnosť zvieracích inkarnácií a dosiahne ľudský status, už sa vo zvieracej forme znova nerodí. Cayceho pohľad pravdepodobne obsahuje teozofické učenia duchovného vývoja.

[[Henry_Ford|Henry Ford]] bol presvedčený, že žil ešte pred jeho terajším životom, najnovšie ako vojak zabitý v bitke pri Gettysburgu. Citát z denníka the ''San Francisco Examiner'' z 26. Augusta 1928 zobrazuje Fordov pohľad:

Generál [[George_S._Patton|George S. Patton]] bol verným zástancom reinkarnácie a spolu s veľkou časťou jeho rodiny často tvrdil, že zbadal jasné živé vidiny svojich predkov. Konkrétne Patton veril, že bol reinkarnáciou kartáginskeho generála [[Hannibal_BarkasHannibal Barkas|Hannibala Barkasa]]

== Vedecký výskum ==

Známy anglický biológ [[Thomas_Henry_HuxleyThomas Henry Huxley|Thomas Huxley]] považoval reinkarnáciu za prijateľnú myšlienku a rozobral ju vo svojej knihe ''Evolution and Ethics and other Essays''. Najpodrobnejšie zbierky osobných spovedí týkajúcich sa reinkarnácie zverejnil profesor [[Ian_Stevenson|Ian Stevenson]] vo svojich knihách (napríklad [[:en:Twenty_Cases_Suggestive_of_Reincarnation|en:Twenty Cases Suggestive of Reincarnation]]).

Stevenson venoval štúdiu detí, ktoré zjavne rozprávali o svojich minulých životoch vyše 40 rokov. V každom jednom prípade metodicky dokumentoval ich výroky. Následne sa pokúšal vypátrať [[Zosnul%C3%BDZosnulý|zosnulú]] osobu, s ktorou sa dieťa identifikovalo a overoval udalosti z jej života, ktoré deti spomenuli. Taktiež porovnával materské znamienka a vrodené chyby so zraneniami a jazvami zosnulých. Fakty overoval pomocou chorobopisov (napr. pitevnými fotkami).

Typický príklad: chlapec z [[Bejrút|Bejrútu]]u tvrdil, že bol 25 ročným mechanikom usmrteným autom idúcim neprimeranou rýchlosťou na pobrežnej ceste. Podľa viacerých svedkov chlapec vyslovil meno vodiča, presné miesto zrážky, mená rodičov, sestier, bratrancov, sesterníc a ľudí, s ktorými chodil poľovať. Z nich všetci potvrdili život človeka, ktorý zomrel niekoľko rokov pred pôrodom chlapca, a ktorý nemal žiadnu spojitosť s jeho súčasnou rodinou.

== Zdroje ==

* {{Preklad|en|Reincarnation}}