Verzia z 19:48, 19. november 2009 upraviť TXiKiBoT (diskusia \| príspevky) Boti 255 140 editací d robot Pridal: ca:Albert I d'Alemanya ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:56, 18. január 2010 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Pridal: vi:Albert I của Đức; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 10: '''Albrecht I.''', tiež známy ako '''Albrecht I. Habsburský''' ({{deu\|Albert I.}}, {{lat\|Albertus I.}}) (* júl [[1255]], [[Rheinfelden]] - † [[1. máj]] [[1308]], [[Königsfelden]]) bol rímsko-nemecký cisár, najstarší syn [[Rudolf I. Habsburský\|Rudolfa I.]] a [[Gertrúda Hohenberská\|Gertrúdy Hohenberskej]]. == Život == V mladosti bolo dbané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára [[Habsburgovci\|habsburských]] rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom [[Rakúsko\|rakúskych vojvodstiev]] a [[Štajersko\|Štajerskej marky]]. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom [[Rudolf II. (Rakúsko)\|Rudolfom II.]], ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám a dedičné právo získali len jeho potomkovia. Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku [[1287]]/[[1288]] k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil [[Uhorsko\|uhorskú]] korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov\|rímsko-nemeckého kráľa]] [[Adolf Nassauský\|Adolfa Nassauského]] a Uhorsko si zvolilo [[Ondrej III. (Uhorsko)\|Ondreja III.]]. Ním vymrel rod [[Arpádovci\|Arpádovcov]] a Albrecht podporil [[Karol I. (Uhorsko)\|Karola Roberta z Anjou]] ako protikandidáta [[Přemyslovci\|Přemyslovcov]]. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto múdro podporil Adolfa. V roku [[1293]] bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime [[1298]]. Dňa [[24. augusta]] bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom [[Filip IV. (Francúzsko)\|Filipom IV. ]] Svojho syna [[Rudolf Habsburský\|Rudolfa]] oženil s kráľovou nevlastnou sestrou [[Blanka Francúzska\|Blankou]] a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné [[Burgundsko (región)\|Burgundsko]]. V roku [[1300]] uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku [[1302]] oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom [[Bonifác VIII.\|Bonifácom VIII.]], ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii". Okrem Uhorska mal záujem aj o [[Čechy]]. [[Václav II.]] bol ženatý s [[Guta Habsburská\|Gutou]], Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči [[Uhorsko\|Uhorsku]]. [[Václav III.\|Václava III.]] prinútil vzdať sa nároku na [[Uhorsko]] a po smrti tohto posledného [[Přemyslovci\|Přemyslovca]] vtrhol do Čiech a svojho syna [[Rudolf Habsburský\|Rudolfa]] oženil s [[Alžbeta Rejčka\|Eliškou Rejčkou]], vdovou po [[Václav II.\|Václavovi II.]] Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna [[Fridrich I. Pekný\|Fridricha Pekného]]. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Miessenska. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojím synovcov [[Ján Parricida\|Jánom Parricidom]], ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo. Riadok 23: Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi [[Fridrich III. (SRR)\|Fridrichovi III.]] == Rodina a deti == Albrecht sa v roku [[1274]] oženil s [[Alžbeta Tyrolská\|Alžbetou Tyrolskou]], dcérou grófa [[Meinhard II. Tyrolský\|Meinharda II.]] Mali 21 detí, ale 9 z nich zomrelo krátko po narodení. # Anna ([[1277]]/[[1279]] - [[19. marec]] [[1327]]), vydatá prvý krát v roku [[ 1295]] v [[Graz]]i za [[Hermann, markgróf brandenburský\|Hermanna, markgrófa brandenburského]] a druhý krát v roku [[1310]] vo [[Vroclav]]e za [[Henrich VI., vojvoda vroclavský\|Henricha VI., vojvodu vroclavského]] # Agneša ([[1280]] - [[11. jún]] [[1364]]), vydatá v roku [[1296]] vo [[Viedeň\|Viedni]] za [[Ondrej III. (Uhorsko)\|Ondreja III., kráľa uhorského]] a nezanechali potomstvo # [[Rudolf I. (Čechy)\|Rudolf]], vojvoda rakúsky ako III. a kráľ český ako I. (cca. [[1281]] - [[4. júl]] [[1307]]), ženatý prvý krát v roku [[1300]] s [[Blanka Francúzska\|Blankou]], nevlastnou sestrou francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)\|Filipa IV.]], a druhý krát v roku [[1306]] s [[Alžbeta Rejčka\|Eliškou Rejčkou]], vdovou po českom kráľovi [[Václav III.\|Václavovi III.]] Riadok 38: # Jutta ([[1302]] - [[1329]]), vydatá v roku [[1319]] za [[Ľudovít IV., gróf z Öttingenu\|Ľudovíta IV., grófa z Öttingenu]] == Odkazy == http://asv.vatican.va/en/visit/p_nob/p_nob_1s_13.htm [[Kategória:Narodenia v 1255]] Řádek 70 ⟶ 69: [[sv:Albrekt I av Tyskland]] [[uk:Альбрехт I]] [[vi:Albert I của Đức]] [[zh:阿尔布雷希特一世 (德意志)]]

Albrecht I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami