Hrotnáče: Rozdiel medzi revíziami

'''Hrotnáče''' nazývané aj '''ostrochvosty''' (''Merostomata'') sú jediní žijúci reprezentanti kedysi rozmanitej a úspešnej skupiny živočíchov, ktorá prežívala svoj rozkvet približne pred 300 miliónmi rokov. Sú to veľmi starobylé, skoro výhradne morské [[klepietkavce]], ktoré mali spolu s vyhynutými [[kyjonožce|kyjonožcami]] (''Gigantostraca'') zrejme spoločných predkov s [[trilobity|trilobitmi]]. Nie sú to kôrovce, aj keď podobnosť tu je. Ich blízkymi príbuznými sú [[pavúkovce]]. Žijú v plytkých vodách pri pobreží Severnej Ameriky a juhovýchodnej Ázie. Najviditeľnejšie sú na jar, keď vychádzajú na breh, kde kladú vajíčka.

 

==Telesné znaky==

Hlava a hruď tvoria u hrotnáčov jeden celok-hlavohruď (''Cephalothorax''), ktorá je pokrytá tvrdým pancierom (karapax) podkovovitého tvaru. V hlavovej časti je 1 pár zložených očí, chelicery a pedipalpy, ktoré sú ešte nediferencované a vyzerajú ako nohy. Nasledujú 4 páry kráčavých hrudných nôh. Všetky končatiny sú na konci zreteľne dvojvetvové. Lupeňovité končatiny sú i na brušku a majú žiabrové prívesky. Na konci bruška je dlhý mečovitý tŕň, ktorým sa živočích prevrátený na chrbát dokáže vrátiť do správnej polohy. Vylučovacími orgánmi sú koxálne [[nefrídie]], ktoré vyúsťujú pri báze posledného páru nôh. Vývin je anamérny cez tzv. trilobitoidnú larvu, ktorá ešte nemá koncový tŕň a pripomína trilobita.