Verzia z 20:41, 1. január 2010 upraviť TXiKiBoT (diskusia \| príspevky) Boti 255 140 editací d robot Pridal: sh:Staroruski jezik ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:03, 21. január 2010 upraviť vrátiť Bonnifac (diskusia \| príspevky) 5 497 editací d na <references group=pozn>, viz Diskusia k šablóne:Ref Ďalšia úprava →
Riadok 1: :''Stará ruština je aj názov starej fázy ruštiny, teda jazyka [[Moskovská Rus\|Moskovskej Rusi]] v 14. - 18. storočí, pozri pod [[ruština]]'' [[Súbor:Izbornik page.jpg\|~~thumb~~náhľad\|Ukážka textu v staroruskom jazyku.]] '''Stará ruština'''{{ <ref group=pozn>Staroruský jazyk používal [[cyrilika\|~~1}}~~cyriliku]]. Hypotéza o existencii [[runové písmo\|runového písma]] sa u [[Anti\|východných Slovanov]] v období pred prijatím [[kresťanstvo\|kresťanstva]] ([[988]]) nepotvrdila, pretože neexistujú dôveryhodné dôkazy.</ref> ([[ruština\|po rusky]]: ''древнерусский язык'', [[ukrajinčina\|po ukrajinsky]]: ''давньоукраїнська'', ''давньоруська'', ''давньокиївська мова'') bol hovorový jazyk, ktorý používali v [[7. storočie\|7.]] - [[15. storočie\|15. storočí]] [[Anti\|východní Slovania]] v [[Kyjevská Rus\|Kyjevskej Rusi]] a v iných oblastiach [[Ruská federácia\|Ruska]]. Jazyk bol predchodcom dnešného [[bieloruština\|bieloruského]], [[ruština\|ruského]], [[rusínčina\|rusínskeho]] a [[ukrajinčina\|ukrajinského jazyka]]. == Iné názvy == Riadok 31: Po období [[Dejiny Ruska#Rozdrobenosť ruských krajín (13. storočie - polovica 15. storočia)\|feudálnej rozdrobenosti ruských kniežatstiev]] a po rozpade [[Kyjevská Rus\|Staroruského štátu]] v [[12. storočie\|12. storočí]] boli východoslovanské oblasti súčasťou [[Dejiny Ruska#Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie - 1721)\|Moskovského štátu]] a [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo\|Litovského veľkokniežatstva]] ([[12. storočie\|12.]] - [[16. storočie]]), neskôr [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)\|Poľsko-litovského štátu]] ([[1569]] - [[1797]]). Toto obdobie sa obyčajne považuje za koniec existencie staroruského jazyka a je začiatkom formovania troch [[východoslovanské jazyky\|východoslovanských jazkov]] - [[ruština\|ruštiny]], [[ukrajinčina\|ukrajinčiny]] a [[bieloruština\|bieloruštiny]]. Pri počiatkoch vzniku týchto jazykov však politické hranice [[Ruská federácia\|Ruska]] a [[Litva\|Litvy]] neboli totožné s hranicami ukrajinského, ruského a bieloruského [[dialekt]]u a niektoré zvláštnosti, ktoré v súčasnosti rozdeľujú [[ruština\|ruštinu]], [[ukrajinčina\|ukrajinčinu]] a [[bieloruština\|bieloruštinu]] majú svoje korene v raných rozdieloch [[dialekt]]ov, ktoré sa vzťahujú ešte k predmongolskému obdobiu. Západné a juhozápadné dialekty boli do veľkej miery ovplyvnené [[poľština\|poľským jazykom]], tiež však - nezávisle od ostatných dialektov, ktoré ostali pod kontrolou [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo\|Litovského veľkokniežatstva]] -, rozvíjali niektoré svoje zvláštnosti. Tak vznikol (pod vplyvom [[poľština\|poľštiny]]) západoruský hovorový jazyk ([[ukrajinčina\|po ukrajinsky]]: ''проста мова''). V tomto období vznikli texty písané po [[bieloruština\|bielorusky]] a [[ukrajinčina\|ukrajinsky]] alebo [[stará bieloruština\|starou bieloruštinou]]{{<ref~~\|2}}~~ group=pozn>Niekedy sa zvykne hovorovým jazykom zvykne nazývať [[stará bieloruština]], čo ale nie je pravda. </ref> a [[stará ukrajinčina\|starou ukrajinčinou]]. Na území [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo\|Litovského veľkokniežatstva]] sa používal [[staroslovienčina\|cirkevnoslovanský jazyk]]. [[Dejiny Ruska#Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie - 1721)\|Moskovský štát]] sa v dôsledku ortografie [[ruský jazyk\|ruského jazyka]] tiež snažil zachovať staré spisovné tradície, najmä do [[Vladimír Iľjič Lenin\|Leninovej]] reformy ruského jazyka v roku [[1918]]. Jeho jazyk mal však oveľa bližšie k [[staroslovienčina\|staroslovienskemu]], než k akémukoľvek inému jazyku. [[Staroslovienčina]] totiž po stránke [[lexika\|lexiky]], [[morfológia\|morfológie]] a [[syntax]]e [[ruština\|ruský jazyk]] veľmi ovplyvnila. Aj napriek tomuto vplyvu si staroruský jazyk našiel svoju cestu a vo vzťahu k [[ukrajinčina\|ukrajinskému]] a [[bieloruština\|bieloruskému jazyku]] sa rozvíjal v nových smeroch a nadobúdal nové znaky, ktoré v [[staroslovienčina\|staroslovienčine]] neexistovali: Riadok 49: == Poznámky == <references group=pozn /> # {{Pozn\|1}} Staroruský jazyk používal [[cyrilika\|cyriliku]]. Hypotéza o existencii [[runové písmo\|runového písma]] sa u [[Anti\|východných Slovanov]] v období pred prijatím [[kresťanstvo\|kresťanstva]] ([[988]]) nepotvrdila, pretože neexistujú dôveryhodné dôkazy. ~~# {{Pozn\|2}} Niekedy sa zvykne hovorovým jazykom zvykne nazývať [[stará bieloruština]], čo ale nie je pravda.~~ == Pozri aj ==

Stará ruština: Rozdiel medzi revíziami