Grécka hudba: Rozdiel medzi revíziami

Zvláštnu časť gréckej ľudove hudby tvorí štýl rembetiko. Vznikol až v modernej dobe, v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Svoj pôvod má v Malej Ázií. Je to tzv. grécky blues. Vznikol keď prišli do Grécka prišli Maloázijskí Gréci po vypálení mesta Smyrna a následnej Grécko-tureckej výmene obyvateľstva. Mnoho Grékov z Anatólie sa usadilo v okolí Atén a v okolitom kraji [[Atika]]. Tu mali problémy s prácou, financiami, mnohé rodiny boli často na pokraji úplnej chudoby, preto tu vznikali rôzne kriminálne spolky a kluby kde sa týto ľudia stretávali. Tak vznikol štýl rembetiko. Ľudia tu spievali o sociálnych problémoch, chudobe a drogách, často v ironickom podaní. Časté pointy týchto piesní boli napríklad never nikomu, ani priateľom, nespoliehaj sa že Ti niekto pomôže alebo vezmi si hašiš a buď šťastný. Rembetiko bolo hrané v maloázijskom gréckom-orientálnom štýle, neskôr bola melódia obohatená aj o iné melódie a týmto spojením vznikol charakteristická melódia rembetika ale aj celkovej modernej gréckej hudby. Najslávnejší rembetis, teda spevák rembetiko bol určite [[Markos Vamvakaris]], rodák z ostrova Syros, ktorí spieval v [[Pireus|Pireu]] a v [[Atény|Aténach]]. Je autorom celosvetovo známej piesne Frangosyriani (katolícke dievča zo Syrosu). Tradičný hudobný nástroj rembetika je určite grécky brnkací nástroj [[Buzuki]], ktoré je od tejto doby najoblúbenejším nástrojom Grékov, ale aj menšia verzia Buzuki, tzv. Baglamas. Rembetiko bolo vo vyšších kruhoch odsudzované, dokonca za Metaxasovho režimu v 40. rokoch bolo zákonom zakázané, no ani to nedokázalo šírenie tohto štýlu zastaviť. Speváci rembetiko, ''rembetes'', sa stretávali v baroch ''Teke'', kde spievali, tancovali a fajčili vodnú fajku (''nargiles''). Rembetes často kradli, podvádzali a preto mnohé piesne rembetika boli zložené vo väzeniach. Rembetiko patrí dnes medzi najpopulárnejšie grécke hudobné štýly. Okrem Vamvakarisa boli známi speváci ako [[Giorgos Mouflouzelis]], [[Marika Papagika]], [[Roza Eskenazi]], Antonis "Dalgas" Diamantidis, Babis Bakalis a GiorgosMichalis Genitsaris. Dnes sa tomuto štýlu venuje hlavne [[Giorgos Dalaras]].

Po spopularizovaní nástroja Buzuki vďaka štýlu rembetiko vzniklo v Grécku nový hudobný žáner hraný týmto nástrojom. Je ťažké určiť ako štýl laiko (v preklade ľudový) vznikol. Dalo by sa povedať, že sa vyvynul z rembetika. Po páde Metaxasovho režimu, v 50. rokoch sa začali prvý krát komercializovať piesne rembetika. V Grécku vznikli viaceré hudobné vydavateľstvá, vďaka ktorým nastala druhá zlatá éra štýla rembetiko. Nástroj buzuki sa vďaka tomu spopularaizoval u všetkých Grékov. Tak vznikali nové námety, teraz už nie o problémoch ľudí, ale o rôznych iných témach, hlavne o láske a romantike, prípadne o nejakých miestach Grécka (mestá, ostovy, stavby...). Tak vznikol štýl laiko, ktorý zahŕňal viaceré štýli. Silný vplyv tu má orientálna grécka hudba, s vplyvmi talianskych rytmov z Iónskych ostrovov. Niektoré piesne boli viac, iné menej orientalistické. V 60. tokoch sa tento štýl stal najpopulárnejším štýlom a u Grékov zľudovel preto dostal názov laika tragoudia (ľudové piesne), hoci vznikli iba v modernej dobe. Laika sa spopularizovala aj vďaka slávnemu filmu Grék Zorba, kde slávny Grécky skladateľ Mikis Theodorakis zložil pieseň Zorbas a vymyslel nový grécky tanec a hudobný štýl, súčasť štýlu laika, Syrtaki. Syrtaki bolo inšpirované tradičným gréckym kruhovým tancom Syrtos, obohatený o prvky konštantínopolského gréckeho tanca [[Chasapiko]]. Veľa piesní, aj pieseň Zorbas, vychádzalo z konštantínopolskej ľudovej piesne Chasapiko politiko, no boli tu potlačené silné orientálne prvky. Laika bol najoplúbenejším žánrom gréckej hudby až do 80. rokov a dodnes sú tieto piesne populárne. Syrtaki a laika sú známe aj ako turistické piesne, lebo hlavne zahraničný turisti si tento druh hudby vďaka filmu Grék Zorba obľúbilo. Najslávnejši skladatelia, ktorí sa staly známymi aj v zahraničí a patria medzi najväčšie hudobné osobnosti 20 stor. boli Mikis Theodorakis, Manos Chadzidakis, Giorgos Zambetas, Manolis Chiotis, Stavros Kougioumtzis, Vassilis Tsitsanis, Manos Loizos a Christhos Nikolopoulos. Slávny speváci boli hlavne [[Giorgos Dalaras]], Vassilis Tsitsanis, Grigoris Bithikotsis, Apostolos Nikolaidis a [[Stelios Kazantzidis]]. Hudba typu laika je v Grécku dodnes najpopulárnejší štýl hudby, všetky moderné piesne sú jeho súčasťou, hrané sú na obľúbený nástroj [[Buzuki]].