Vincenzo Bellini: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: hu:Vincenzo Bellini je najlepší článok
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: hy:Վինչենցո Բելլինի; kozmetické zmeny
Riadok 13:
Vincenzo Belini sa narodil na [[Sicília|Sicílii]] v Catanii v hudobne založenej rodine a bol takzvané zázračné dieťa. Traduje sa, že ako 18-mesačný spieval áriu Valentina Fioravanti, hudobnú teóriu sa začal učiť ako dvojročný, na klavíri hral v troch rokoch a päťročný už hral aj náročné klavírne skladby. Jeho prvá kompozícia pochádza z čias, keď mal šesť rokov. Či už sú tieto svedectvá pravdivé alebo nie, od detstva bolo jasné, že ho v jeho ďalšom živote čaká hudobná kariéra.
Prvotné hudobné vzdelanie mu poskytol dedo. V roku [[1819]] opustil Cataniu a začal študovať na konzervatóriu v [[Neapol]]e s finančnou podporou mesta Catania. Do roku [[1822]] bol žiakom [[ Nicolò Zingarelli]]ho a študoval diela majstrov [[Neapolská operná škola|neapolskej školy]], ale aj [[Joseph Haydn|Josepha Haydna]] a [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wofganga Amadea Mozarta]]. Tu prežil aj veľký ľúbostný román s Maddalenou Fumaroli, keď obaja milenci bojovali s nepriazňou Maddaleninho otca, úradníka magistrátu, ktorý obyčajného čembalistu nepovažoval za vhodného ženícha.
 
Jeho prvá opera, ''Adelson e Salvini'', bola realizovaná na školskom predstavení v divadle konzervatória. Ďalšia opera, ''Bianca e Gernando'' sa hrala s veľkým úspechom už v divadle Teatro San Carlo. Titulnú rolu spieval tenor Giovanni Battista Rubini, ktorému zveroval úlohy aj v ďalších rokoch. Úspech bol tak veľký, že aj kráľ porušil dvornú etiketu a tlieskal postojačky. Vincenzo získal vzápätí objednávku na novú operu pre Teatro alla Scala v [[Milán]]e. Výsledkom bola opera ''Il Pirato'' (Pirát), ktorá sa stala trvalou súčasťou svetového repertáru. Pri práci na tejto opere si získal aj priateľstvo básnika a operného libretistu Felice Romani.
 
Nasledujúce roky strávil Bellini v Miláne, kde dostával stále ďalšie objednávky. Zoznámil sa tu s hudobným vydavateľom Giovannim Ricordim, ktorý ho uviedol do salónov vysokej šľachty. Okamžite prišla výzva, aby skomponoval operu k otvoreniu divadla Teatro Carlo Felice v [[Janov]]e. Bellini však nenapísal novú operu, ale na túto príležitosť prepracoval svoju staršiu prácu ''Bianca e Gernando'' a uviedol ju pod ľahko pozmeneným názvom ''Bianca e Fernando'' ([[1828]]). V divadelnej lóži tohto divadla stretol Giudittu Turinu, s ktorou potom udržiaval dlhodobý vzťah vďaka ústretovej tolerancii jej manžela.
[[ImageSúbor:Catania - Tomba di Vincenzo Bellini (Duomo). Foto G. Dall'Orto2.jpg|thumb|180px|left|Hrobka Vincenza Belliniho v Catanii. Foto G. Dall´Orto.]]
Ďalšia opera ''La straniera'' ([[1828]]) mala u obecenstva ešte väčší úspech než ''Il Pirato'', ale vyvolala polemiku v tlači pre svoj nezvyčajný štýl a [[harmónia|harmónii]]. Ustavičné modulácie do vzdialených tónin sa nepáčili konzervatívnejšie zameraným kritikom a ani sociálny podtext libriet nebol prijímaný jednoznačne. Opera ''Zaira'', ktorú komponoval k otvoreniu divadla Tetro Ducale v [[Parma|Parme]], nemala príliš veľký úspech, zato publikum v [[Benátky|Benátkach]] bolo nadšené dielom ''I Capuleti e i Montecchi'' (Kapuletovci a Montekovci), ktoré napísal podľa [[William Shakespeare|Shakesparovho]] [[Romeo a Júlia|''Romea a Júlie'']].
 
Riadok 61:
 
{{DEFAULTSORT:Bellini, Vincenzo}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1801]]
[[Kategória:Úmrtia v 1835]]
Řádek 66 ⟶ 67:
[[Kategória:Skladatelia romantizmu]]
[[Kategória:Operní skladatelia]]
 
{{Link FA|hu}}
 
[[ar:فينشينسو بيليني]]
Řádek 85 ⟶ 88:
[[he:וינצ'נצו בליני]]
[[hr:Vincenzo Bellini]]
[[hu:Vincenzo Bellini]] {{Link FA|hu}}
[[hy:Վինչենցո Բելլինի]]
[[id:Vincenzo Bellini]]
[[it:Vincenzo Bellini]]