Pleistocénny park: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Šelmy: štylistika |
→Pleistocénny park v Jakutsku: pravopis |
||
Riadok 46:
Na obnovenie vyváženého samoregulujúceho ekosystému v Pleistocénnom parku sa predpokladá introdukcia amurských tigrov (na doplnenie tam žijúcich vlkov a medveďov). Je to nevyhnutné, keďže v neprítomnosti svojich prirodzených nepriateľov - tigrov a levov - nadmerne rozmnožené vlky predstavujú hrozbu pre kopytníky. Okrem už vymenovaných zvierat bude možné v Pleistocénnom parku usídliť divé jaky a pižmone, ktoré už kedysi v minulosti v Jakutsku žili, a tiež divé dvojhrbé ťavy, ktoré nahradia vyhynutý ťavu Knoblochovu. Do ekosystému Pleistocénneho parku bude možné postupom času zaviesť jelene (''Cervus elaphus''), kulany (druh osla - ''Equus hemionis''), kuony horské (''Cuon aplinus'') známejšie pod označením "červený vlk" alebo "dhoul", kamčatské svište (''Marmota kamtschatica'') а dropy (''Otis'').
Najzaujímavejšia sa javí byť perspektíva aklimatizácie afrických levov. Tak ako tiger, ani lev nie je čisto tropický živočích, je dobre prispôsobený a schopný života vo všetkých klimatických pásmach. V miernych pásmach bol vyhubený (zo starogréckej mytológie je známa povesť o Herkulovi, ktorý ulovil leva), prežil iba v Afrike a Indii. Na celom území Ruska relatívne nedávno (z pohľadu geologického čas) žili jaskynné levy, pomerne málo odlišné od súčasných. Vyhynutých jaskynných levov by mohli nahradiť kapské levy. Na svojom pôvodnom teritóriu v horách južnej Afriky boli vyhubené, ale držia sa v Zoologickej záhrade v Novosibirsku, kde ich od roku 1968 chovajú vo voľnom výbehu pod holým nebom, pri
Popri veľkých živočíchoch jednou z najdôležitejších zložiek ekosystému by mal byť chrobák lajniak (ľudovo známy ako "hovniváľ"). Jeho aklimatizácia je závažnou úlohou a pritom jednou z najdôležitejších - v chladnej sibírskej klíme sa trus zvierat rozkladá pomalšie ako v teplých oblastiach.
|