Rozdelenie Berlína: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
 
d
[[Obrázok:Berlin11_Rozdelene_Mesto_Do_Sektorov.jpg|thumb|220px|Rozdelený Berlín]]
Povojnové '''rozdelenie [[Berlín]]a do štyroch sektorov''', z nichktorých potom vznikol [[Západný Berlín]] a [[Východný Berlín]], patrí k najznámejším prejavom studenej vojny medzi víťaznými mocnosťami [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
 
== Poznámky k terminológii ==
 
Pomenovanie pôvodného rozdeleného Berlína je rovnako rozporuplné ako aj pojmy pre obe časti rozdeleného Nemecka. Okrem skutočnosti, že pre obe časti rozdeleného mesta existovali akotak úradné takako aj jednoduchšie vžité hovorové názvy, došlo z ideologických dôvodov k tomu, že úradné názvy jednej strany neboli druhou stranou uznávané (a tie hovorové už vôbec nie).
 
'''Západná terminológia''' používala úradne pojem ''Berlin (West)'' pre západnú časť mesta, pojem ''Berlin (Ost)'' pre východnú časť mesta (niekedy s pomlčkou pred ''West'' alebo ''Ost'').
'''Východná terminológia''' potom vychádzala z trochu komplikovanejších, aj keď politicky celkom jednoznačných pojmov: ''Eigenständige politische Einheit Westberlin'' ("Samostatná politická jednotka Západný Berlín" – v nemčine písané dohromady) pre západnú časť mesta a ''Berlin, Hauptstadt der DDR'' ("Berlín, hlavné mesto NDR") pre východnú časť mesta; v zoznamoch literatúry ako sídlo vydavateľstiev potom často aj ''Berlin (DDR)''.
 
V hovorovom označení, aj na západe a východe sa obe časti volali jednoducho ''West Berlin'' a ''Ost Berlin'', teda po českyslovensky '''''Západný Berlín''''' a '''''Východný Berlín'''''. Toto označenie sa na západe používalo čiastočne aj v tlači, televízii atď. V tomto príspevku (ako aj v ďalších článkoch o Berlíne) sa používanépoužívajú tieto vžité, aj keď nie úradné názvvynázvy.
 
== Rozdelenie mesta a politický status ==
 
K politickému rozdeleniu Berlína došlo v roku [[1948]] v dôsledku [[Berlínska blokáda|Berlínskej blokády]]. Situácia sa vyhrotila najmä založením dvoch nemeckých štátov v roku [[1949]], z nich jeden, NDR, vyhlásil sovietský sektor Berlína za svoje hlavné mesto. K územnému a tým faktickému rozdeleniu mesta došlo potom [[13. august|13. augusta]] [[1961]] stavbou [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] (rozdelenie mesta sa skončilo až pádom Berlínskeho múru [[9. november|9. novembra]] [[1989]]).
 
Takto vzniknutý politický status obidvoch častí mesta nebol opačnou stranou uznávaný. Zatiaľčo vyhlásenie Východného Berlína za hlavné mesto NDR bolo jasným porušením rôznych dohôd a najmä štvormocenského statusu, SRN (a takisto západné veľmoci) rešpektovala obzvlášť status Západného Berlína. To sa prejavovalo okrem iného pri vysielaní zástupcov mesta do spolkových orgánov a v ich postavení tamv nich.
 
== Mestské obvody podľa sektorov ==
 
Z dvanástich mestských obvodov západných sektorov vznikol Západný Berlín, z pôvodne ôsmych obvodov sovietského sektoru vznikol Východný Berlín. K jednotlivým sektorom patrili nasledujúcetieto mestské obvody:
 
{| border=0 style="background:#FDF5E6" align="center"
|}
 
K pôvodným ôsmymôsmim obvodom sovietskeho sektorusektora pribudli neskôr aj nasledujúce tri: Marzahn (1979), Hohenschönhausen (1985) a Hellersdorf (1986). K dnešnému rozdeleniu mesta do obvodov pozri heslo [[Berlín#Administratívne delenie|Berlín - administratívne delenie]].
 
== Vývoj cestovného styku ==
Od roku [[1952]] nemohli občania Západného Berlína navštevovať NDR, od roku [[1961]] bol pre nich uzatvorený aj Východný Berlín (a prerušené telefonické spojenie).
 
Až začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia došlo k '''''jednaniamrokovaniam o uľahčení ciest''''' medzi obidvomi nemeckými štátmi a medzi Západným a Východným Berlínom (jednanierokovanie štyroch veľmocí v Berlíne), ktoré prebiehali paralelne k jednaniamrokovaniam medzi vládami SRN a Sovietskeho zväzu v Moskve. [[17. december|17. decembra]] [[1971]] bola podpísaná vládamivlády SRN a NDR dohodapodpísali dohodu o tranzite, 20. decembra [[1971]] sa dohodol západoberlínsky senát s vládou NDR o cestovných modalitách pre obyvateľov Západného Berlína, 3. august 1972 bol potom v Berlíne podpísaný záverečný dokument dohody štyroch mocností.
 
|}
 
Výsledkom týchto jednanírokovaní a dohôd bolo – okrem iného – uľahčenie spojenia medzi Západným Berlínom a SRN a po dlhej dobe umožnenie návštev západoberlínskych občanov do Východného Berlína (a NDR) na 30 dní za rok. Aj pre len niekoľkohodinovú návštevu bolo nutné niekoľko dní vopred požiadať o takzvanú priepustku. Napriek tomu bolo ročne registrovanézaregistrovaných okolo troch miliónov návštev západoberlínskych občanov vo Východnom Berlíne a NDR.
 
Okrem takzvaných tranzitných '''''pohraničných prechodov''''' pre cesty do SRN existovalo v Berlíne osem prechodov medzimestských, niektoré len pre chodcov, a často rozdelené na prechody len pre cudzincov, občanov SRN a občanov Západného Berlína. K najznámejším prechodom patrili [[Checkpoint Charlie]] (len pre cudzincov) a prechod len pre chodcov na stanici metra a mestskej dráhy Friedrichstraße (takzvaný ''Tränenpalast'', po slovensky "palácPalác sĺz").
 
Návštevy občanov NDR do Západného Berlína (ako aj SRN) boli celúpo dobucelý čas obmedzované len na vysokých funkcionárov, diplomatov a dôchodcov.
 
== Berlínske kuriozity ==
Jednou z kuriozít rozdeleného Berlína bola prevádzka západoberlínskeho '''''metra'''''. Trasa dvoch línií viedla cez územie Východného Berlína, bez toho aby tu platila zásada [[exteritorialita|exteritoriality]]. Zastávky na východoberlínskom území boli síce uzatvorené (s výnimkou stanice Friedrichstraße), ich nástupištia však boli kontrolované ozbrojenou pohraničnou strážou NDR.
 
'''''MestskáMestskú dráhadráhu''''' ([[S-Bahn]]), zaisťujúcazabezpečujúcu dopravu na území Západného Berlína, bola až do roku 1984 spravovanáspravovali východonemeckouvýchodonemecké dráhouželeznice (''Deutsche Reichsbahn''), čo viedlo počas dlhých rokov nielen k bojkotu tohoto dopravného prostriedku západoberlínskymi obyvateľmi, ale aj k bojkotu zo strany senátu: stanice novo stavaných línií metra v Západnom Berlíne boli plánované tak, že nebolo možné prestupovať na S-Bahn.
 
==Pozri aj==
131 809

úprav