Richard Wagner: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
SieBot (diskusia | príspevky)
Riadok 88:
Termín ''Gesamtkunstwerk'' ("úplné umelecké dielo") použil Wagner po prvykrát vo svojej eseji ''Umenia a revolúcia'' (''Die Kunst und die Revolution'') vydanej v roku 1849. Termín vyjadruje predstavu [[umelecké dielo|umeleckého diela]] ako syntézy všetkých druhov umení - múzických ([[hudba]], [[divadlo]], ''tanec''), výtvarných umení ([[maľba]], [[sochárstvo]], [[architektúra]] - to znamená stvárnenie scény) a [[literatúra|literatúry]]. V roku [[1849]] taktiež vydal esej ''Umelecké dielo budúcnosti'' (''Das Kunstwerk der Zukunft''), v ktorom rozvinul tento koncept. Wagner považoval grécke tragédie [[Aischylos]]a za najlepšie (hoci stále nedokonalé) príklady úplnej umeleckej syntézy, ale táto syntéza bola podľa neho čoskoro narušená [[Euripides]]om. Veril, že počas ďalšej histórie až do jeho doby sa jednotlivé druhy umení od seba stále viac a viac vzďaľovali, čo malo za následok také "monštrozity" ako ''[[Grand opera]]'', model opery etablovaný v tej dobe vo Francúzsku, Taliansku a ďalších krajinách.
 
V roku [[1851]] WagberWagner dokončil svoju rozsiahlu publikáciu ''Opera a dráma'' (''Opera und drama''), v ktorej detailne popísal jeho ideál spojenia opery a drámy, v ktorých sú jednotlivé umenia podriadené spoločnému cieľu. Túto predstavu tzv. hudobnej drámy sa snažil aplikovať do praxe pri komponovaní cyklu ''Prsteň Nibelungov'' (''Der Ring des Nibelungen'') a neskor pri jeho ďalších operách, označovaných z tohto dovodu často ako hudobné drámy.
 
===Nekonečná melódia===