Vedecká klasifikácia: Rozdiel medzi revíziami

== Typy skupín organizmov vo vedeckej klasifikácii ==

 

; [[Monofyletická skupina]] : je vývojová vetva s jediným pôvodným druhom, ktorá zahrňuje všetkých jeho potomkov. [[Plaz]]y, ako prirodzená skupina zahŕňajú aj [[vtáky]], kým ako neprirodzená (umelá) skupina vtáky nezahrňujú (v Linnéovskom systéme).

 

Umelé skupiny sú neprirodzené skupiny vytvorené človekom či už omylom alebo pre lepšiu prehľadnoť. Existujú dva typy umelých (neprirodzených) skupín, parafyletické a polyfyletické.

 

== Typy klasifikácie ==

 

Linnéovská klasifikácia je všeobecne najrozšírenejší typ klasifikácie organizmov. Jej základy stoja na diele ''Systema Naturae'', ktorú napísal švédsky botanik [[Carl von Linné]] (niekedy sa uvádza polatinčená forma jeho mena Carolus Linnaeus) kde správne pochopil druh ako základnú biologickú jednotku a vyvinul systém triedenia druhov do stále širších skupín s hierarchickým usporiadaním podľa veľkosti.

 

Linnéovská klasifikácia je veľmi užitočná na ilustráciu príbuzenstiev dnešných organizmov, no po aplikácii na už vymreté druhy a skupiny nastávajú problémy, najmä ak je snaha o zachovanie zobrazenia vývojových príbuzenstviev v rámci ancestrálnych a dcérskych skupín. Z vývojového hľadiska sú totiž plazy skupinou obojživelníkov, [[cicavec|cicavce]] skupinou plazov atď. Linnéovská klasifikácia však uznáva aj neprirodzené (umelé) skupiny a naďalej ponecháva týmto skupinám rovnocenný status triedy. Ťažko je tiež zaradiť druhy a skupiny predstavujúce medzistupňe (napr. skupinu vtáčích dinosaurov [[Maniraptora]] - dinosaury sa zväčša ponímajú ako plazy, zástupcovia Maniraptora], všetko operené druhy, sú však od vtákov odlíšení len na základe anatomických detailov, no ako pevnú súčasť dravých dinosaurov skupiny ''Coelurosauria'' ich nemožno vymaniť spod dinosaurov ).

 

{{Hlavný článok|Kladistika}}

[[Kladistika]] je spôsob klasifikácie živých organizmov, dominantný najmä v [[paleontológia|paleontológii]] a evolučnej biológii, ktorý uznáva len prirodzené skupiny a kopíruje vývojové vzťahy skupín. Jednotlivé skupiny, v kladistike nazývané klady, odvodzuje podľa odvodených (novo vyvinutých) znakov posledného spoločného predka, ktoré zdieľajú všetci jeho potomkovia, nie však druhy mimo dotyčného kladu.

[[lt:Mokslinė klasifikacija]]

[[lv:Organismu klasifikācija]]

[[mr:जैविक वर्गीकरण]]

[[ms:Pengelasan biologi]]