Verzia z 23:24, 28. január 2010 upraviť Pavel Fabian (diskusia \| príspevky) 151 editací preklepy, pravopis, terminológia, wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:07, 30. január 2010 upraviť vrátiť Wizzard (diskusia \| príspevky) Správcovia 113 854 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 5: Najväčší rozvoj zaznamenala v [[Byzancia\|byzantskom]] umení. K najznámejším patria mozaiky v talianskej [[Ravenna\|Ravenne]] z 5. a 6. storočia. Sú to napríklad mozaiky ''[[Dobrý pastier]]'' (5. storočie) v [[mauzóleum Gally Placidie (Ravenna)\|mauzóleu Gally Placidie]], ''Krst Krista v rieke Jordán'' (okolo roku 450) v [[Baptistérium ortodoxných (Ravenna)\|Baptistériu ortodoxných]] a najznámejšia z nich v [[apsida\|apside]] [[San Vitale (Ravenna)\|chrámu San Vitale]] z roku 547. Po stranách apsidy sú zobrazené dve cisárske procesie s portrétmi [[Justinián I.\|cisára Justiniána I.]] a [[Theodora\|cisárovnej Theodory]]. V [[Sant' Apollinare in Classe (Ravenna)\|bazilike Sant' Apollinare in Classe]] neďaleko Ravenny, ktorá bola vysvätená v roku 549, sa nachádza jedna z najpôsobivejších apsidových mozáik ''Kristova premena''. Všetky byzantské figurálne mozaiky nachádzajúce sa v [[Konštantínopol\|konštantínopolských]] náboženských stavbách boli zničené počas [[Obrazoborectvo\|ikonoklastického]] obdobia v 8. a 9. storočí. Niektoré dekoratívne mozaiky predikonoklastického obdobia ako aj mozaiky z 8. a 9. storočia sa napriek tomu zachovali. Patrí k nim veľký kríž na zlatom podklade v chráme Hagia Irene (Chráme sv. Mieru) vedľa chrámu [[~~Hagia Sofia\|~~Hagia Sofia]]. Prežili aj kvalitné svetské mozaiky v ruinách paláca byzantských cisárov v [[Istanbul\|Istanbule]]. Tieto rozsiahle podlahové obrazy zo 6. storočia znázorňujú scény z poľovačiek, domácich prác ale aj ornamenty orámované listovým vzorom - tu sa už prejavuje orientálny vplyv. Počas reštaurovania obrazovej výzdoby v chráme Hagia Sofia v roku 843 boli figurálne mozaiky obnovené. V južnom vestibule je zaujímavá mozaika, ktorá zobrazuje Justiniána I. s [[Konštantín I.\|Konštantínom I.]], ako ponúkajú model mesta tróniacej Panne s dieťaťom. Vo vnútornom nartexe je zobrazený [[Lev VI. (Byzantská ríša)\|Lev VI.]], klaňajúci sa pred Kristom (začiatok 10. storočia). V galérií sú portréty [[Alexander III. (cisár)\|cisára Alexandra III.]] (912-13), cisárovnej [[Zoe (cisárovná)\|Zöe]] spolu s jej tretím manželom [[Konštantín IX. Monomachos\|Konštantínom IX. Monomachom]] (11. storočie) a [[Ján II. Komnenos\|cisára Jána II.]] s cisárovnou Irenou (12. storočie). Pravdepodobne najznámejšou byzantskou mozaikou je ''Deëis'', mozaika gigantických rozmerov, ktorá zobrazuje Krista medzi postavami [[Panna Mária\|Panny Márie]] a [[Ján Krstiteľ\|Jána Krstiteľa]]. Postavy a ich tváre sú zobrazené veľmi detailne, využitím miniatúrnych kociek skla a mramoru nádherných farieb na zlatom podklade. Táto mozaika je datovaná do tretej štvrtiny 13. storočia. V Istanbule sú aj ďalšie výnimočné mozaiky. Napríklad v nartexe Kariyskej mešity - tiež známej ako [[Chrám Krista Spasiteľa v Chore\|Chrám Krista Spasiteľa v Chore]] zo začiatku 14. storočia - sú mozaiky zobrazujúce život panny Márie a Ježiša Krista v sérii nádherných panelov.

Mozaika: Rozdiel medzi revíziami