Radosť: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 6 bajtov ,  pred 11 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (robot Pridal: sh:Zadovoljstvo)
'''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel|údelu]].<ref>FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA </ref>.
 
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Radosť je spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám.
 
== Príčiny ==
Keďže radosť je jednou z najprirodzenejších a najpríjemnejších emócií, patrí k ľudským snahám zameriavať svoje snaženie smermi, vedúcim k pocitom radosti a šťastia. Emociálne vzťahy radosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní potrieb môže vyvolať: <ref>Pardel, Boroš: Základy všeobecnej psychológie, SPN, Bratislava, 1975.</ref>.
*dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod.,
*uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia,
[[Friedlich von Schiller|Friedlich Schiller]] píše v básni [[Óda na radosť|Óde na radosť]] o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za "''dcéru z raja''", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť "sa stanú všetci ľudia bratmi".
 
Ideu básne vyjadrujúcej Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva zdieľal aj [[Ludwig van Beethoven]] a vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil "Ódu na radosť" na veľkolepý záver tejto symfónie, v „''evanjelium lásky, radosti a viery''“ .<ref>Gracian Černušák, Dějiny evropské hudby</ref>.
 
V roku 1972 Rada Európy vybrala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju [[hymna|hymnu]]. Odvtedy bez slov, len v jazyku hudby vyjadruje ideály [[sloboda|slobody]], [[mier]]u a [[solidarita|solidarity]].
113 526

úprav