Verzia z 22:38, 19. september 2009 upraviť Erakis (diskusia \| príspevky) 1 219 editací d dop. ext. odk. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:24, 30. január 2010 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 816 editací d fix. Ďalšia úprava →
Riadok 5: \|Popis = [[Nemecko\|nemecký]] terorista \|Dátum narodenia = [[20. máj]] [[1952]] \|Miesto narodenia = [[Freiburg im Breisgau]] \|Dátum úmrtia = \|Miesto úmrtia = }} '''Christian Klar''' (* [[20. máj]] [[1952]], [[Freiburg im Breisgau]]) je bývalý [[Nemecko\|nemecký]] terorista, ktorý bol vedúcim predstaviteľom druhej generácie [[Frakcia Červenej armády\|Frakcie červenej armády]] od polovice 70. do začiatku 80. rokov [[20. storočie\|20. st.]] Narodil sa v rodine učiteľov vo ''Freiburgu'', zmaturoval v r. [[1972]] na gymnáziu v [[Ettlingen]]e. Následne študoval históriu a filozofiu na Univerzite v [[Heidelberg]]u, kde sa stal mládežníckym aktivistom. Začal sympatizovať s ideami ultraľavicovej ''Frakcie červenej armády'' a spolu s priateľkou [[Adelheid Schulzová\|Adelheid Schulzovou]] (neskôr tiež členkou ''RAF'') sa [[30. október\|30. októbra]] [[1974]] na podporu zadržaných členov ''RAF'' zúčastnil protestnej okupácie [[Hamburg]]skej kancelárie [[Amnesty International]]. Okolo roku [[1976]] sa pravdepodobne na popud právnika [[Siegfried Haag\|Siegfrieda Haaga]] (jeden z vedúcich členov, ktorý do RAF „naverboval“ viac ako desiatku ľudí) definitíve pripojil k ''Frakcii červenej armády'' a zakrátko sa stal jedným z vedúcich lídrov jej [[Frakcia Červenej armády#Druhá generácia\|druhej generácie]]. [[ 16. november\|16. Novembra]] [[1982]] bol zatknutý v tajnom sklade zbraní RAF v lese pri ''Hamburgu''. [[2. apríl]]a [[1985]] bol v spoločnom procese s [[Brigitte Mohnhauptová\|Brigitte Mohnhauptovou]] odsúdený na doživotie. Obvinenia proti nemu zahŕňali účasť na vraždách generálneho prokurátora [[Siegfrieda Buback\|Siegfrieda Bubacka]] a jeho telesných strážcov zo [[7. apríl]]a [[1977]], vraždy riaditeľa ''Dresdner Bank'' [[Jürgen Ponto\|Jürgena Ponta]] z [[30. júl]]a 1977, únosu a vraždy [[Hanns-Martin Schleyer]]a a jeho telesných strážcov z [[5. september\|5. septembra]] 1977 (resp. [[18. október\|18. októbra]]) a tiež ďalších 11 pokusov o vraždu. Hoci bol uznaný vinným zo všetkých týchto zločinov, treba uviesť, že podobné rozsudky padli na väčšinu v tom čase aktívnych členov RAF, pretože je dodnes nejasné, ktorý konkrétni členovia tieto skutky priamo spáchali a do akej miery sa na nich podieľali.

Christian Klar: Rozdiel medzi revíziami