Atika (polostrov): Rozdiel medzi revíziami

'''Atika''', [[Gréčtina|gr.]] Αττική (Attikí) je územie na juhu Grécka a tiež grécky kraj, s hlavným mestom, [[Atény|Aténami]]. územie Atiki hraničí so severu s [[Boiótia|Boiótiou]], z juhu s [[Peloponéz]]om. Krajina je typická juhogrécka, kamenistá. K Atike tradične patria aj ostrovy [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamina]].

V rímskej dobe bola Atika z hľadiska kultúry dôležitým miestom. Korintský prieplav sa chystal vysekať už Caesar, no tento zámer sa mu nepodarilo uskutočniť pre náhlu smrť. V r. 395 n.l. sa Atika dostala do [[Východorímska ríša|Východorímskej]] (gréckej Byzantskej ríše). Atiku vyplienili rôzne barbarské kmene, v 4. a 5. stor. to boli [[Góti]], v 5 stor. Huni a v 6-8. storočí kraj vyplienili slovanské kmene [[Milingovia|Milingov]], hoci [[Slovania]] [[Rumélia|Stredné Grécko]] nikdy trvalo neosídlili. Slovanské nebezpečenstvo sa podarilo Grékom zničiť definitívne až v 9 storočí. Význam Atiky upadol v 6. storočí, kedy boli zatvorené aténske akadémie a z kraja sa stala iba chudobná oblasť, pričom rozhodujúcu úlohu mali teraz v štáte predovšetkým anatólski Gréci. Z Atén však pochádzala aj cisárovná Irini. Po zničení Slovanov bola Atika súčasťou správneho celku thémy Hellas. Keď [[križiaci]] v r. [[1204]] dobyli [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] dostáva sa Atika do európskeho Latinského cisárstva, ktoré ovládalo aj [[Istanbul|Konštantinopol]]. V r. 1261 sa však Byzancia obnovila, avšak Atika ostala pod správou Európanov v štáte Atény. V tomto období prichádzajú do Atiky z dnešného [[Albánsko|Albánska]] kmene [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí sú jazyovo pribuzní s Albáncami. V Atike, na rozdiel od Boiótie bolo grécke obyvateľstvo zdecimované rôznymi vojnami a tak tu Arvaniti získali prevahu, keď splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Výnimkou bolo iba mesto [[Megara]] a ostrovy [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[AiginaSalamina]] a [[Atény]], kde stále žili Gréci, ktorí až do 20 stor. rozprávali starým atickým dialektom. AiginskeAeginske obyvatelľtvo síce Turci zmasakrovali a Benátčania ostrov osídlili Arvanitmi, no neskôr sa sem presídlili takmer všetci Aténčania-Gréci. Do mesta [[Pireus (prístav)|Pireus]] neskôr prišli Gréci z ostrovov. Arvaniti sa tu podrobili gréckym šľachticom a pokladali sa za Grékov, pričom rozprávali albánskym jazykom. V 15 storočí ovládli Atiku [[Turci]], ktorí neskôr zriadili v aténskej Akropole pevnosť, v byzantskej dobe slúžila ako [[kostol]]. V nasledujúcich storočiach sa v Atike usadila aj židovská komunita a niekoľko Arvanitov prestúpilo na islam. V 19 storočí povstalo grécke obyvateľstvo na [[Peloponéz]]e a v južnom Grécku proti [[Osmanská ríša|Turkom]], ktorých tiež za pomoci Arvanitov porazili a v roku [[1830]] bolo vyhlásené [[Grécke kráľovstvo]]. Hlavným mestom sa stala dovtedy malá dedina [[Atény]] (Athina). Turecké vojská sa stiahli z pevnosti na [[Akropola|Akropole]], ktorú sa v minulosti Benátčanom podarilo zbombardovať a tak sa poškodil [[Partenón]], ktorý bol dovtedy v relatívne dobrom stave. Atény potom osídlili Gréci z rôznych častí Grécka a [[Anatólia|Anatólie]]. Prístav Pireus bol osídlený Grékmi z neďalekých ostrovov. Po katastrofe v gréckom maloázijskom meste [[Izmir|Smyrna]] sa odtiaľto do Atiky prisťahovalo približne 200 000 Grékov. Po následnej Grécko-tureckej výmene obyvateľstva v r. 1923 sem prišiel ešte raz taký počet [[Maloázijskí Gréci|Anatólskych Grékov]].