Verzia z 16:41, 13. apríl 2009 upraviť Adrian (diskusia \| príspevky) 62 603 editací Presmerovanie na Titan (raketa)#Titan 4		Verzia z 20:17, 31. január 2010 upraviť vrátiť Adrian (diskusia \| príspevky) 62 603 editací z cs Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Raketa\| ~~#redirect [[Titan (raketa)#Titan 4]]~~ \|názov=Titan 4 \|obrázok=Titan4B on Launch Complex 40.jpg \|popisobr= \|krajina=USA \|typ rakety=[[Titan (raketa)\|Titan]] \|funkcia=stredná [[nosná raketa]] \|výrobca=[[Lockheed Martin]] \|výška=44 metrov \|priemer=3,05 metrov \|hmotnosť=943 050 kg \|LEO náklad=21 680 kg \|náklad-miesto= \|náklad= \|stav=vyradená \|počet stupňov=2 \|rampy=[[Cape Canaveral Air Force Station\|Cape Canaveral]]{{-}}[[Vandenberg Air Force Base\|Vandenberg AFB]] \|počet štartov=39 \|úspech=35 \|zlyhanie=4 \|čiastočné= \|prvý=Titan 4A: [[14. jún]] [[1989]]{{-}}Titan 4B: [[23. február]] [[1997]] \|posledný=Titan 4A: [[12. august]] [[1998]]{{-}}Titan 4B: [[19. október]] [[2005]] \|náklady=[[Cassini (sonda)\| Cassini-Huygens]] \|alt-nosiče=Titan 4A: [[Titan UA1200\|UA1207]] \|alt-motory nosiča=2 \|alt-ťah nosiča=14,2 MN \|alt-nosičSI=2670 N.s/kg (272 sekúnd) \|alt-čas nosiča=120 sekúnd \|alt-palivo nosiča=tuhé \|alt2-nosiče=Titan 4B: USRM \|alt2-motory nosiča=2 \|alt2-ťah nosiča=15,1 MN \|alt2-nosičSI=2800 N.s/kg (286 sekúnd) \|alt2-čas nosiča=140 sekúnd \|alt2-palivo nosiča=tuhé \|stupeň1názov=Titan 4-1 \|stupeň1motory=2x [[LR-87\|LR-87-11]] \|stupeň1ťah=2440 kN \|stupeň1SI=2960 N.s/kg (302 sekúnd) \|stupeň1čas=164 sekúnd \|stupeň1palivo=[[Aerozín-50]]/[[Oxid dusičitý\|N<sub>2</sub>O<sub>2</sub>]] \|stupeň2názov=Titan 4-2 \|stupeň2motory=[[LR-91\|LR-91-11]] \|stupeň2ťah=467 kN \|stupeň2SI=3100 N.s/kg (316 sekúnd) \|stupeň2čas=223 sekúnd \|stupeň2palivo=[[Aerozín-50]]/[[Oxid dusičitý\|N<sub>2</sub>O<sub>2</sub>]] }} '''Titan 4''' bola [[nosná raketa]] prevádzkovaná [[USAF\|americkým letectvom]] v rokoch 1989 až 2005. Išlo o najsilnejšiu raketu radu [[Titan (raketa)\|Titan]] a v čase svojho uvedenia to bola aj najsilnejšie raketa v službách [[USAF]] alebo [[NASA]]. Štarty sa konali na [[Cape Canaveral Air Force Station]] alebo na [[Vandenberg Air Force Base]]. Po technickej stránke išlo o vylepšenú verziu [[Titan 3\|Titanu 3]] s možnosťou pripojenia voliteľného tretieho stupňa. Na [[Nízka obežná dráha Zeme\|nízku obežnú dráhu]] dokázala dopraviť viac ako 20 ton nákladu, ale vysoké náklady na jeho prevádzku nakoniec viedli k jeho vyradeniu. Posledný štart sa konal [[19. októbra]] [[2005]] na základni Vandenberg. == Pozadie == [[Obrázok:Titan IVB launching DSP-22 satellite.jpg\|thumb\|left\|Štart Titanu 4B, pri štarte pracujú len pomocné motory a hlavné motory LR-87-11 sú zažaté približne po dvoch minútach letu.]] Titan 4 patrí do rodiny rakiet Titan, ktorých história siaha do druhej polovice päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Prvým zástupcom tejto série rakiet bola prvá americká dvojstupňová medzikontinentálna balistická raketa [[SM-68 Titan]]. Táto skorá verzia bola poháňaná motormi na [[RP-1]] a kvapalný [[kyslík]]. RP-1 nemohlo byť skladované dlhodobo a preto bolo nutné rakety pred vypustením natankovať. Kvôli zníženiu reakčnej doby bola vyvinutá vylepšená verzia [[LGM-25 Titan 2]] s motormi na skladovateľné pohonné látky. Z Titanu 2 potom vznikla kozmická verzia [[Titan 2 GLV]] pre [[program Gemini]] a pridaním dvoch pomocných rakiet na tuhé pohonné látky vznikol rad [[Titan 3]], pôvodne plánovaný pre [[program MOL]] (Manned orbiting Laboratory). Po zrušení programu MOL boli rakety Titan 3 vybavené slabšími pomocnými raketami a používané USAF ako nosič prevažne vojenských nákladov. Vzniku Titanu 4 predchádzala [[STS-51-L\|nehoda raketoplánu Challenger]], po ktorej sa letectvo z programu [[Space Shuttle]] stiahlo a začalo vyvíjať vlastný nosič schopný dopraviť na obežnú dráhu rovnaký náklad, ako raketoplán. == Popis a verzie == Titan 4 bol vyrábaný v dvoch variantoch. Variant '''Titan 4A''' bol v prevádzke od roku [[1989]] do roku [[1998]]. Titan 4A bol v podstate predĺžený Titan 3 s pomocnými motormi prevzatými z programu MOL a kompletne prepracovanou elektronikou. Ďalej bolo možné pripojiť tretí stupeň, na výber bol nový stupeň [[Centaur (raketový stupeň)\|Centaur G]] alebo [[Inertial Upper Stage]], používaný pre štarty z nákladového priestoru raketoplánu. Verzia '''Titan 4B''' bola v prevádzke v rokoch [[1997]] až [[2005]]. Táto verzia bola vybavená novými pomocnými motormi Titan USRM, ktoré boli silnejšie, účinnejšie a bezpečnejšie než predchádzajúce verzie [[Titan UA1200\|Titan UA-1207]]. Kvôli rozsiahlym vylepšeniam a hlavne bezpečnostným opatreniam, ktoré boli potrebné z dôvodu toxicity pohonných látok, cena rakety a náklady na odpálenie veľmi narástli a v roku 1999 dosahovala cena jedného štartu 432 miliónov [[Americký dolár\|dolárov]]. Po roku 2000 sa do služby dostali nové rakety [[Delta IV]] a [[Atlas V]], ktoré sa nosnosťou Titanu 4 vyrovnali a náklady na ich prevádzku boli nižšie. Titan 4 bol preto v roku 2005 vyradený. Za svoju kariéru vynášal prevažne vojenské družice. Najznámejším civilným nákladom bola [[planetárna sonda]] [[Cassini (sonda)\|Cassini-Huygens]], vyslaná na prieskum [[Saturn (planéta)\|Saturnu]] a jeho mesiaca [[Titan (mesiac)\|Titan]]. == Vyššie stupne == Titan 4 mohol štartovať v dvojstupňovej konfigurácii, alebo mohol byť vybavený tretím stupňom Centaur alebo Inertial Upper Stage. Dvojstupňová verzia bola používaná na vynášanie nákladov na nízku obežnú dráhu Zeme. Verzia Titan 4A bola schopná vyniesť 17 110 kg a verzia Titan 4B až 21 680 kg. Ďalšie stupne sa používali na vynášanie nákladov na vyššie obežné dráhy. === Centaur G === {{Hlavný článok\|Centaur (raketový stupeň)}} Stupeň '''Centaur''' bol vyvinutý na začiatku šesťdesiatych rokov a slúžil na raketách [[Atlas (raketa)\|Atlas]] a starších verziách Titanov. Bol vybavený dvoma kyslíkovodíkovým motormi [[RL-10\|RL-10A-3A]]. Verzia pre Titan 4 bola pôvodne vyvíjaná pre štarty z nákladového priestoru raketoplánu [[Space Shuttle]]. Po nehode raketoplánu Challenger bol vývoj z bezpečnostných dôvodov zrušený a stupeň bol prepracovaný pre použitie na Titane 4. [[ťah]]: 146,8 kN [[špecifický impulz]]: 444 sekúnd (4360 N.s/kg) doba zážihu: 625 sekund priemer: 4,33 metra dĺžka: 9 metrov hmotnosť: 23 880 kg prázdná hmotnosť: 2775 kg === Inertial Upper Stage === {{Hlavný článok\|Inertial Upper Stage}} Stupeň '''IUS''' bol používaný aj na raketách Titan 3 a pre štarty z nákladového priestoru raketoplánu. IUS tvorili dva stupne na [[Raketový motor na tuhé pohonné látky\|tuhé pohonné látky]]. Prvý stupeň IUS sa nazýval ORBUS 21 a okrem IUS bol používaný aj ako druhý stupeň rakety [[Athena (raketa)\|Athena]]. Druhý stupeň IUS niesol názov ORBUS 6. ;IUS-1 ORBUS 21 [[ťah]]: 181,5 kN [[špecifický impulz]]: 296 sekúnd (2900 N.s/kg) doba zážihu: 152 sekúnd hmotnosť: 10 840 kg ;IUS-2 ORBUS 6 [[ťah]]: 78,4 kN [[špecifický impulz]]: 304 sekúnd (2980 N.s/kg) doba zážihu: 103 sekúnd hmotnosť: 3920 kg == Referencie == {{Portál Kozmonautika}} {{preklad\|cs\|Titan 4}} == Externé odkazy == http://www.astronautix.com/lvs/titan.htm *http://space.skyrocket.de/doc_lau/titan-4.htm {{Nosné rakety USA}} [[Kategória:Nosné rakety USA]] [[cs:Titan 4]] [[en:Titan IV]] [[es:Titan IV]] [[ko:타이탄 4호]] [[nl:Titan IV]] [[ja:タイタンIV]] [[pl:Titan IV]] [[fi:Titan IV]] [[zh:泰坦四號運載火箭]]

Titan 4: Rozdiel medzi revíziami