Blitzkrieg: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok a menšie doplnenie
Ra1n (diskusia | príspevky)
d dr. úpravy
Riadok 1:
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-769-0229-02A, Frankreich, Heinz Guderian in Schützenpanzer.jpg|náhľad|vpravo|Jeden z najznámejších príkladov bleskovej vojny - nemecká [[8. tanková divízia]] pod vedením H. Guderiana, ktorá sa pri svojom rýchlom postupe Francúzskom, dostala mimo dosahu vysielačiek, pre čo bola prezývaná „divízia duchov“. Na fotke Heinz Guderian pri obrnenenom vozidle SdKfz. 251/3.]]
'''Blitzkrieg''' (z nemeckého ''blitz'' - blesk a ''krieg'' - vojna) alebo '''blesková vojna''' je [[vojenská teória]] založená na rýchlom prieniku [[Motorizované vojsko|motorizovaných]], [[mechanizované vojsko|mechanizovaných]] v súčasnosti aj [[aeromobilné vojsko|aeromobilných jednotiek]] do hĺbky obrany nepriateľa. Podstatnou myšlienkou tohto postupu je rýchle obsadenie veliteľských a zásobovacích uzlov nepriateľa, prerušenie jeho dôležitých komunikácií a narušenie komunikácie a zmysluplného usporiadania jeho bojových formácií. Hlavnú úlohu pri pri uskutočňovaní Blitzkriegu v minulosti zohrali vysoko mobilné tankové sily, avšak aby boli skutočne účinné, vyžadovali si tanky podporu a zahrňujúcu spoluprácu s plne mechanizovanými jednotkami [[pechota|pechoty]], motorizovaného [[delostrelectvo|delostrelectva]] a [[letectvo|letectva]].
 
Tento vojenský termín po prvý krát použilo nemecké hlavné velenie pri plánovaní útoku na [[Francúzsko]] počas prvej svetovej vojny. Z vojenského hľadiska, však útok v konečnom dôsledku nespĺňal podstatu bleskového útoku a bol čoskoro zastavený. Doktrína nasadenia tankových a mechanizovaných vojsk bola po prvý krát podrobnejšie rozpracovaná [[Spojené kráľovstvo|britskými]] ozbrojenými silami (veľký vlplyvvplyv mal najmä [[John F.C. Fuller]] a podľa niektorých názorov aj [[Basil Liddell Hart]]). Britské vojská na ňu ale nekládli zvláštny dôraz a v rámci malej pozemnej armády Veľkej Británie, ktorá neviedla vojny, v ktorých by mohla túto teóriu odskúšať v praxi, ju nebolo možné ani dôkladne rozpracovať. Británia viac uprednostňovala výstavbu leteckých a námorných síl. Okrem Britov sesa touto teóriou zaoberali vo veľmi obmedzenej miere aj Francúzi, spomedzi nich najmä mladší dôstojníci, ako bol [[Charles de Gaulle]] (pozri jeho teoretický spis ''Vers l'armée de Métier''), ich teórie sa však nepresadili prakticky vôbec.
 
V Nemecku sa tejto doktríny chopil budovateľ nemeckých tankových vojsk [[Heinz Guderian]], ktorý ju rozvinul do použiteľnej podoby a presadil ako jednu z hlavných doktrín v nemeckých ozbrojených silách. Hrala primárnu úlohu v priebehu nemeckej [[Poľská obranná vojna (1939)|invázie do Poľska]] a [[bitka o Francúzsko|do Francúzska]] v rokoch [[1939]] až [[1940]], kedy se nepripravení protivníci s touto [[taktika|taktikou]] nedokázali vyrovnať a boli porazení. Postupom času sa však protivníci Nemecka dokázali prispôsobiť, prijali túto koncepciu medzi svoje vlastné metódy a vyvinuli účinné spôsoby, ako sesa jej brániť. Teória blitzkriegu je do dnešných dní dôležitou súčasťou bojových doktrín moderných armád (pozri [[asymetrická taktika]]). Za dokonale prevedenú operáciu podľa intencíintencií bleskovej vojny je možné považovať napríklad [[Šesťdňová vojna|šesťdňovú vojnu]] (v roku [[1967]]) alebo [[Operácia iracká sloboda]] ([[2003]]).
 
Možnosť viesť bleskovú vojnu účinným spôsobom sa výrazne znižuje ak má protivník kvalitne vybudovanú hlbokú obranu a disponuje dostatočne silnými a mobilnými jednotkami a infraštruktúrou (spojenie, [[zásobovanie]]), ktoré mu umožňujú viesť efektívne [[protiútok]]y a alebo taktický [[ústup]]. V prípade, že dôjde k stretu dvoch porovnateľne silných mobilných armád v teréne umožňujúcom dobré manévrovanie akým je napr. [[púšť]] alebo [[step]], sú pri správne uskutočnených akciách ciele blezskovejbleskovej vojny nerealizovateľné, pretože sa len ťažko podarí vytvoriť dostatočne pevné obkľúčenie, okolo brániacich sa vojsk.
 
{{Link FA|en}}