František II. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1792]] zasadol na trón ako František II.; počas letných mesiacov sa uskutočnili jeho uhorská ([[6. jún|6. júna]]a)a česká ([[9. august|9. augusta]]a) korunovácia i korunovácia rímskym cisárom. Počas svojej vlády sa stal medzi ľudom populárnym panovníkom.

Obdobie jeho panovania bolo poznačené expanzívnou politikou [[Napoleon I.|Napoleona Bonaparta]]. Ako odpoveď na Napoleonovo vyhlásenie francúzskeho cisárstva v r. [[1804]] bolo [[11. august|11. augusta]]a vyhlásené [[Rakúske cisárstvo|rakúske cisárstvo]] a panovník prijal dedičný titul rakúskeho cisára (ako František I.). S ohľadom na politický vývoj v Európe (najmä vznik [[Rýnsky spolok|Rýnskeho spolku]]) sa František [[6. august|6. augusta]]a [[1806]] vzdal koruny cisára Svätej rímskej ríše a prehlásil rímsku cisársku hodnosť za zrušenú. Súčasne oznámil zánik [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej rímskej ríše]] a zbavil ríšske stavy povinností voči sebe ako rímskemu panovníkovi. Jeho vláda sa tak od tohto dátumu formálne obmedzila iba na rakúske rodové dŕžavy a na české a uhorské kráľovstvo.

[[ObrázokSúbor:FranciscusII.png|left|thumb|František II. po cisárskej korunovácii]]

S Napoleonom sa František bol nútený stretnúť i na bojovom poli. 20. októbra 1805 utrpela rakúska cisárska armáda v rámci francúzskeho európskeho ťaženia porážku pri Ulme. O necelý mesiac nato (13. novembra) Francúzi obsadili Viedeň. Koniec Napoleonovej dobyvačnej politike mala urobiť slávna [[Bitka pri Slavkove|bitka pri Slavkove]] [[2. december|2. decembra]] [[1805]], v ktorej sa proti sebe postavili francúzske jednotky a spojené armády cisára Františka I. a ruského cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] Bitka však dopadla pre koalíciu rakúsko-ruských vojsk katastrofálne a odhalila zaostalosť rakúskeho vojenského-strategického poňatia boja oproti modernému spôsobu vedenia vojenských operácií na strane Francúzov. Jej nepriaznivým dôsledkom pre Rakúsko bola strata niektorých uzemí (Benátok, Istrie, Dalmácie, Kotoru) a korigovanie svojich hraníc v Nemecku (v prospech Bavorska a Württemberska), ktoré muselo Rakúsko uznať na základe podpísania [[(Bratislavský mier (1805)|bratislavského mieru]]. Francúzsky cisár na medzinárodnom poli slávil triumf.

| rowspan="4" align="center"| '''Otec:'''<br />[[Leopold II. (SRR)|Leopold II. Habsburský]]

| rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[František I. Lotrinský|František Štefan I. Lotrinský]]

| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Leopold Jozef Lotrinský]]

| align="center"| '''Prastará mama:'''<br />[[Alžbeta Charlotta Orleánska]]

| rowspan="2" align="center"| '''Stará mama:'''<br />[[Mária Terézia]]

| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Karol VI. Habsburský]]

| align="center"| '''Prastará mama:'''<br />[[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]

| rowspan="4" align="center"| '''Matka:'''<br />[[Mária Ludovika Španielska]]

| rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]]

| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Filip V. (Španielsko)|Filip V.]]

| align="center"| '''Prastará mama:'''<br />[[Alžbeta Parmská]]

| rowspan="2" align="center"| '''Stará mama:'''<br />[[Mária Amália Saská]]

| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[August III. Wettin|August III.]]

| align="center"| '''Prastará mama:'''<br />[[Mária Jozefa Habsburská (1699 - 1757)|Mária Jozefa Habsburská]]

[[ObrázokSúbor:Josef Kreutzinger - Kaiserliche Familie.jpg|thumb|200px|Joseph Keutzinger, František II. a jeho rodina]]

== Panovnícke pomery ==

[[la:Franciscus II (imperator)]]