|
Aj keď propagandisti môžu rôznym spôsobom skresľovať fakty, snažia sa prezentovať ako objektívni pozorovatelia skutočnosti. Vzdelávanie, napriek tomu, že je vo svojej podstate objektívne, sa môže použiť ako jej nástroj.
Cieľom propagandy je ovplyvnenie verejnosti a snaha o zmenu zmýšľania jednotlivcov, skupín, alebo zdrojomcelej verejnej mienky. Zdrojom propagandy môžusú byťinformácie jednotlivcia tvrdenia šírené prostredníctvom prostriedkov masovej komunikácie, ktoré pomocou presvedčovania jednotlivcami, označovanými ako populisti, alebo vodcovia, prostredníctvom [[cirkev|cirkvi]], rôznerôznych zájmovézájmových združeniazdružení a organizácie,organizácií ako [[politická strana|politické strany]], občianske združenia, nevládne organizácie, alebo mocenských inštitúcií ako [[vláda]], presviedčajú verejnosť. S propagandou sa stretávame dnes prakticky na každom kroku - politický zápas o moc, kampane za a proti niečomu ( napr. boj proti jadrovým elektrárňam, ochrancovia zvierat, ľudské práva, medzinárodná bezpečnosť, boj s terorizmom, boj o referendá a volebný zápas). Od propagandy treba odlíšiť osvetu, ktorá informuje a vzdeláva nezištne s cieľom pomôcť či znížiť riziko nebezpečenstva v určitých životných situáciách ľudí ( bezpečnosť cestnej premávky, bezplatnéhygiena, [[zdravotníctvo]], výživa, a podobne).
Bez ohľadu na cieľ, propaganda presviedča s použitím vybraných racionálnych [[argument]]ov, zostavených do účelových tvrdení, alebo kladie dôraz na emócie (napr. ''Myslím to úprimne''), teda používa manipuláciu. Z psychologického pohľadu je propaganda formou [[brainwashing]]u - čiže vymývania mozgov.
|
