Wikipédia

Socializmus v Česko-Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bronto (diskusia | príspevky)
131 809 editací
to je zas co za gulas?
úpravy a štylisitika
Riadok 1:
{{Na revíziu}}
'''[[Socialistický štát]] „de iure“ v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]''' trval v období 1960 do [[29. marca]] [[1990]].▼
{{Na úpravu}}
 
▲[[Socialistický štát]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] trval v období 1960 do [[29. marca]] [[1990]].
 
== Medzníky ==
[[25.2. február]] [[1948]] - deň ukončenia parlamentnej a vládnej krízy ČSR, keď predseda vlády ČSR a predseda [[Klement GottwaldKSČ]], zároveň bol predsedom [[KSČKlement Gottwald]], získal podpis od prezidenta ČSR [[Eduard Beneš|Eduarda Beneša]] o schválení doplnenia členov vlády podľa jeho nominácie.
 
=== Ústava<!-- 9.mája --> Československej republiky z rokov 1948-1960 ===
[[Ústava]] vyhlásila víťazstvo robotníckej triedy, kde. Československá republika je v nej definovaná ako ľudovodemokratický štát vo forme [[diktatúra proletariátu|diktatúry proletariátu]], zdrojom moci sa stal pracujúci ľud pod vedením Komunistickej strany Československa. Zakotvuje predpoklady nového hospodárskeho zriadenia formou [[znárodnenie|znárodnenia]]. Obsahuje sociálne práva (právo na prácu a odmenu za vykonanú prácu).
 
=== Ústava z 11.7.1960 – ústavný zákon 100/1960===
Ústava definuje Československo už ako [[socialistický štát]], v plnom znení Československá socialistická republika (ČSSR), založená na pevnom zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie,; v jeho čele je robotnícka trieda. V článku 4 je definované, že vedúcou silou v spoločnosti a štáte je predvoj robotníckej triedy, [[Komunistická strana Československa]], dobrovoľný„dobrovoľný bojový zväzok najuvedomelejších a najangažovanejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencieinteligencie“.
 
=== Rok 1968 ===
Počas obdobia tzv. [[Pražská jar|Pražskej jari]] v roku [[1968]] bolo zvolené nové vedenie KSČ, ktoré na čele s [[Alexander Dubček|Alexandrom Dubčekom]] v tzv. obrodnom procese smerovalo socialistický štát k širšej demokratizácii a angažovanosti občanov. Tieto snahy boli násilne zastavené vojenskou intervenciou [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]].
 
Nepresadil sa odkaz [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] z obdobia snáh o socializmus s ľudskou tvárou na jar 1968, ktorý potvrdil v (interview v 1988 pre taliansky denník LÚnitá):
 
''„Komunistická strana musí starostlivo pozorovať a hodnotiť a socialistický štát praktickými opatreniami výsostne dbať (až po precízne zákonodárne akty), aby fungovanie celého spoločenského systému socializmu na každom stupni činorodo každým dňom fakticky stvrdzovalo, že naozaj ľud je zdrojom všetkej moci v tomto zriadení. Preto by sa mala plne prejaviť jeho samospráva, jeho samorozvoj a samoriadenie. Rozloženie moci zabezpečiť tak, a aby sa nedala nijako zneužiť. Zabránenie recidív minulosti má dbať, aby v celom mechanizme moci nedošlo k prílišnému sústredeniu moci do jedného článku, vrátane jednotlivca. Viesť mocou, autoritou myšlienky, nie mocou násilia, represie. Zdá sa to byť samozrejmosťou, ale skutočnosť je ťažšia, zložitejšia, čo prax zreteľne potvrdzovala.
Právne normy musia dať dostatočné, nezviklateľné záruky proti návratu starých metód subjektivizmu, voluntarizmu a mocenskej ľubovôle. Práve socialistická demokracia musí prakticky, denne utvárať ten najširší priestor pre činorodosť každého jednotlivca, každého kolektívu, každého článku riadenia, aby ľudia mali možnosť premýšľať, vyjadrovať svoje názory. To musí byť prizmou kádrovej politiky bez "stropu" nomenklatúr, kde rozhodujúcim kritériom je všestranná kvalifikovanosť. Ľud, masa má právo vyberať so svojich zástupcov a vedúcich, má právo ich kontrolovať a odvolávať.
Samospráva ľudu by mala mať adekvátne orgány nielen na realizáciu, ale aj pre samotné utváranie štátnej politiky. Aj komunistická strana si musí svoje vedúce postavenie v spoločnosti zabezpečiť demokratickými politickými prostriedkami, aby ľud jej vedúce miesto dal dobrovoľne, na základe dôvery a príťažlivosti obsahu jej politiky.“
Snaha o premenu socializmu v ČSSR v období roku 1968 na socializmus s ľudskou tvárou vytvorila nové nádeje nielen v spoločenstve socialistických štátov, ale aj v politických snahách socialistických a komunistických hnutí na Západe."''
 
Pokus o vytvorenie socializmu s ľudskou tvárou bol potlačený vojensky intervenciou spojeneckých armád Varšavskej zmluvy v suverénnom štáte ČSSR 21.augusta 1968 a následnou „normalizáciou“ politických a spoločenských pomerov od roku 1969.▼
 
"Normalizácia"▼
 
Po roku 1968 v „normalizačnom období“ bolo zabrzdené úsilie o demokratizáciu spoločnosti. Vznikali stranícke čistky, kontrolovali sa masovokomunikačné prostriedky, zároveň však platila nová Ústava ČSSR ako štát dvoch rovnoprávnych národov, žijúcich vo federatívnom usporiadaní ČSR a SSR, ovšem centralizovaná štátna a vládna moc vychádzala ďalej z princípov vedúcej úlohy KSČ.▼
 
Uvoľnenie 1988-1989▼
 
Samotná spoločnosť vytvárala tlak na tzv.prestavbu podľa vzoru ''perestrojki'' M.Gorbačova v ZSSR. Nereflektovanie týchto snáh vedením KSČ v roku 1989 vyústili do všeobecnej nespokojnosti v spoločnosti (členov KSČ bolo 1,5 mil, tj. 10 % občanov▼
 
November 1989▼
 
Podnet na živelnú premenu bol daný manifestáciou študentov 17.novembra 1989 v Prahe a deň predtým v Bratislave, ktoré spustili udalosti známe vo svete pod pojmom '''nežná revolúcia'''. Vypustenie článku č.4 z Ústavy ČSSR bolo jednou zo základných požiadaviek Občianskeho fóra v novembri 1989. Dňa 29.11 1989 bol zrušený ústavný článok č.4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, ale do 29.marca 1990, keď Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo zákon o zmene názvu republiky na ČSFR (Československú feredatívnu republiku) bolo formálne Československo socialistickým štátom.▼
Až 27.-29.3.1990 Federálne Zhromaždenie prijalo Zákon o premenovaní ČSSR na ČSFR.▼
 
Transformácia spoločnosti pomocou demokratických inštitúcií sa začala takmer súbežne od decembra 1989 a tranfromácia ekonomiky sa začala až v 03/1990:▼
 
 
Ústavným zákonom č.50/1990 z 1.3.1990 sa Slovenská socialistická republika premenovala na Slovenskú republiku.▼
Až právne normy prijaté zákonodarným Federálnym zhromaždením ČSFR v dňoch 18.-24.4.1990 po premene štátnych inštitúcií na demokratické, otvorili cestu k návratu kapitalizmu ako ekonomického systému, čím likvidovali ekonomickú základňu socialistického štátu:▼
 
Zákon č.103/90 menil hospodársky zákonník a predovšetkým zrovnoprávnil všetky formy vlastníctva,▼
 
▲Pokus o vytvorenie socializmu„socializmu s ľudskou tvároutvárou“ bol potlačený vojensky intervenciou spojeneckých armád Varšavskej zmluvy v suverénnom štáte ČSSR 21.augusta 1968 a následnou „normalizáciou“ politických a spoločenských pomerov od roku 1969.
Zákon 104/90 o akciových spoločnostiach uvoľnil majetok štátu a umožňoval rozpredanie jednotlivých štátnych ▼
podnikov premenou na akciové spoločnosti,
 
▲==="Normalizácia"===
Zákon 105/90 o individuálnom podnikaní fyzických osôb legalizoval súkromné podnikanie,▼
▲Po roku 1968 v „normalizačnom období“ bolo zabrzdené úsilie o demokratizáciu spoločnosti. Vznikali stranícke čistky, kontrolovali sa masovokomunikačné prostriedky, zároveň však platila nová Ústava ČSSR ako štátštátu dvoch rovnoprávnych národov[[národ]]ov, žijúcich vo federatívnom usporiadaní ČSR a SSR, ovšem; centralizovaná štátna a vládna moc vychádzala ďalej z princípov vedúcej úlohy KSČ.
 
▲===Uvoľnenie 1988-1989===
Zákon 107/90 o devízach zrovnoprávňoval v medzinárodnom obchodnom styku štátne inštitúcie a súkromných podnikateľov ▼
▲Samotná spoločnosť vytvárala tlak na tzv. prestavbu podľa vzoru ''[[perestrojka|perestrojki]]'' [[Michail Gorbačov|M.Gorbačova]] v [[ZSSR]]. Nereflektovanie týchto snáh vedením KSČ v roku 1989 vyústili do všeobecnej nespokojnosti v spoločnosti (členov KSČ bolo 1,5 milmilióna, tjt.j. 10 % občanov).
a zrušil tým fakticky výhradný monopol štátu na zahraničný obchod,
 
▲===November 1989===
Zákon 111/90 o štátnom podniku zbavoval podniky ich závislosti od štátu, podporoval ich nezávislosť a zároveň zabránil tomu, aby riadenie podniku nemohli ovplyvniť zamestnanci,▼
▲Podnet na živelnú premenu bol daný manifestáciou študentov [[17. november|17. novembra]] [[1989]] v Prahe a deň predtým v Bratislave, ktoré spustili udalosti známe vo svete pod pojmom '''[[nežná revolúcia']]''. Vypustenie článku č.4 z Ústavy ČSSR bolo jednou zo základných požiadaviek [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]] v novembri 1989. Dňa 29.11 1989 bol zrušený ústavný článok č.4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, ale do 29. marca 1990, keď [[Federálne zhromaždenie ČSSR]] prijalo zákon o zmene názvu republiky na ČSFR (Československú feredatívnu republiku) bolo formálne Československo socialistickým štátom.
▲Až 27.-29.3. marca 1990 Federálne Zhromaždenie prijalo Zákon o premenovaní ČSSR na ČSFR.
 
▲Transformácia spoločnosti pomocou demokratických inštitúcií sa začala takmer súbežne od decembra 1989, a tranfromáciatransformácia ekonomiky saaž začala ažod vmarca 03/1990:
Zákon 113/90 o hospodárskych stykoch so zahraničím a č.117/90 o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou otvorili cestu k prílivu zahraničného kapitálu do ekonomiky.▼
▲* Ústavným zákonom č.50/1990 z 1.3.1990 sa Slovenská socialistická republika premenovala na Slovenskú republiku.
▲Až* právne normy prijaté zákonodarným Federálnym zhromaždením ČSFR v dňoch 18.-24.4.1990 po premene štátnych inštitúcií na demokratické, otvorili cestu k návratu [[kapitalizmus|kapitalizmu]] ako ekonomického systému, čím likvidovali ekonomickú základňu socialistického štátu:
▲:*Zákon č.103/90 menil [[hospodársky zákonník]] a predovšetkým zrovnoprávnil všetky formy vlastníctva,
▲:*Zákon 104/90 o [[akciová spoločnosť|akciových spoločnostiach]] uvoľnil majetok štátu a umožňoval rozpredanie jednotlivých štátnych podnikov premenou na akciové spoločnosti,
▲:*Zákon 105/90 o individuálnom podnikaní fyzických osôb legalizoval [[súkromné podnikanie]],
▲:*Zákon 107/90 o devízach[[devíza]]ch zrovnoprávňoval v medzinárodnom obchodnom styku štátne inštitúcie a súkromných podnikateľov a zrušil tým fakticky výhradný monopol štátu na zahraničný obchod,
▲:*Zákon 111/90 o [[štátny podnik|štátnom podniku]] zbavoval podniky ich závislosti od štátu, podporoval ich nezávislosť a zároveň zabránil tomu, aby riadenie podniku nemohli ovplyvniť zamestnanci,
▲:*Zákon 113/90 o hospodárskych stykoch so zahraničím a č.117/90 o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou otvorili cestu k prílivu zahraničného kapitálu do ekonomiky.
 
==Literatúra==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Socializmus_v_Česko-Slovensku“