Eukaryotická bunka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie, obrázky |
{{Citácia periodika}} |
||
Riadok 6:
== Veľkosť ==
Bunky eukaryotov majú priemerne desaťkrát väčšie (lineárne) rozmery než bunky prokaryotických organizmov,<ref>{{citácia elektronického dokumentu | url = http://biology.about.com/library/weekly/aa031600a.htm | titul = Journey into the Cell; Eukaryotic and Prokaryotic Cells |jazyk=anglicky}}</ref> hoci toto pravidlo platí len zhruba. Väčšina eukaryotických buniek vrátane napr. telesných buniek [[človek]]a je však stále príliš malá na to, aby sa dala pozorovať voľným okom, čiže bez optických prístrojov ako napríklad [[mikroskop]]. Najmenšie eukaryotické bunky má zelená [[riasa]] ''[[Ostreococcus|Ostreococcus tauri]]'', a to približne jeden [[mikrometer|μm]],<ref>{{Citácia
| priezvisko1 = Kysilka| meno1 = Jiří| priezvisko2 = Krmenčík| meno2 = Pavel}}</ref> Napriek tomu, poznáme aj mnohé obrovské eukaryotické bunky. Značné rozmery dosahujú hlavne niektoré mnohojadrové bunky vo vnútri tiel veľkých živočíchov (ako napr. niektoré [[neurón|nervové bunky]]), ktoré sú však neschopné samostatnej existencie. Taktiež [[žĺtok]] vo vajciach [[Pštros dvojprstý|pštrosa]] či vyhynulého vtáka ''[[Aepyornis]]'' dosahuje obrovských rozmerov, hoci pred oplodnením predstavuje tiež len jedinú bunku.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | url = http://waynesword.palomar.edu/lmexer1.htm | titul = Physical Properties & Structure of Cells | priezvisko= Armstrong |meno= W.P |jazyk=anglicky}}</ref> Pokiaľ sa však zameriame na najväčšiu bunku schopnú samostatnej existencie, existujú aj mimoriadne veľké [[jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]]. Veľmi veľká (až jeden meter) je jednobunková zelená riasa rodu ''[[Caulerpa]]''.<ref>{{citácia elektronického dokumentu | url = http://www.brookscole.com/biology_d/templates/student_resources/0030270448_tobin/webbit/ch04-01.html | titul = Caulerpa, The World's Largest Single-celled Organism? | priezvisko= Jensen|meno= Mari N |jazyk=anglicky}}</ref> Mnohojadrové [[plazmódium|plazmódiá]] prvokov, ako je ''[[Physarum polycephalum]]'', môžu tiež dosahovať veľkosť niekoľko metrov – boli zaznamenaní jedinci vo vnútri tiel veľkých živočíchov s plochou 5,54 m<sup>2</sup>.<ref name=hh>{{citácia knihy | titul = Protozoologie | priezvisko = Hausmann | meno = Klaus | priezvisko2 = Holzmann | meno2 = Norbert | vydavateľ = Academia | rok = 2003 | miesto = Praha}}</ref>
Riadok 26:
{{hlavný článok|Plastid}}
[[File:Plagiomnium affine laminazellen.jpeg|left|thumb|Dobre viditeľné chloroplasty v bunkách machu ''[[Plagiomnium affine]]'']]
Plastidy sú [[semiautonómna organela|semiautonómne organely]], v ktorých prebieha [[fotosyntéza]] a niektoré ďalšie pochody. Fotosynteticky aktívne plastidy sú iba zelené [[chloroplast]]y. Vyskytujú sa u [[rastliny|rastlín]] a mnohých [[protista|protíst]]. Vznikli pravdepodobne v evolučnej histórii až určitú dobu po vzniku samotnej eukaryotickej bunky a samotnej eukaryogézie sa neúčastnili. Napriek tomu sú však ďalším dokladom endosymbiotickej teórie.<ref name=mutualismus /> Na rozdiel od mitochondrií sa plastidy vyvinuli u niekoľkých, často nepríbuzných skupín eukaryotov. Tzv. primárne plastidy však pochádzajú zo [[sinice|siníc]] a vznikli pravdepodobne len raz, a to u rastlín, ktoré v širšom poňatí zahŕňajú nielen [[zelené rastliny]] (''Viridiplantae''), ale aj [[červené riasy]] (''Rhodophyta'') a [[Glaucophyta|glaukofyty]] (''Glaucophyta'').<ref>{{
=== Mitochondrie ===
Riadok 41:
== Referencie ==
{{reflist}}
== Pozri aj ==
|