Miestna časť: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typo |
Aktualizácia, doplnenie – viac v diskusii. |
||
Riadok 1:
'''Miestna časť''' je všeobecné pomenovanie [[sídelná lokalita|sídelnej lokality]], ktorá má svoj vžitý alebo verejnou správou schválený názov.<br />
Pojem „miestna časť“ sa v súčasnosti používa:
* ako všeobecné pomenovanie spravidla osídlených častí územia obcí, miest a/alebo ich mestských častí s názvami určenými [[všeobecne záväzné nariadenie|všeobecne záväznými nariadeniami]], územnoplánovacími alebo inými dokumentmi samospráv [[obec|obcí]] ([[mesto|miest]]) a [[vyšší územný celok|vyšších územných celkov]]
* v hovorovej reči ako všeobecné pomenovanie niektorých osídlených častí územia obcí alebo miest (štvrte, ich časti, osady, samoty, chatové oblasti, a pod.) s historicky vžitými alebo ľudovými názvami
* na informatívnych smerových značkách „Miestna časť obce“<ref name=Vyhl9-2008>''Vyhláška č. 9/2008'', § 4 Informatívne smerové značky, ods. 41.</ref> v spojení s konkrétnym názvom [[časť obce|časti obce]] na cestných komunikáciách pri vstupe do obcí (Vyhláška MV SR č. 9/2008, ktorou sa vykonáva Zákon NR SR č. 8/2009 o cestnej premávke)
Pojem „miestna časť“ vo význame „časť obce ležiaca oddelene, ktorá má vlastný názov“<ref>Sčítanie ľudu 1930: Bytový list, 1930 [online]. [cit. 7. 2. 2010] Dostupné na internete: [http://sodb.infostat.sk/sodb/slovak/1930/bytovy_1930.htm].</ref> sa v minulosti používal pri sčítaní ľudu podľa Zákona č. 47/1927 do roku 1940. Pojmy miestne časti – izolované obydlia – majere, hospodárske dvory, mlyny, hájovne, atď., rovnako ako pojmy osada a samota dnes už nie sú v rámci súčasného štatistického zisťovania v sídelnej terminológii platnými jednotkami.<ref name=PSGIS>Zápisnica z 3. zasadnutia PS GIS, 2005.</ref>
== Pojem v štandardizácii názvoslovia a v GIS ==
▲'''Miestna časť''' je geografický sídelný (miestny) názov<ref>''Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96,'' § 4, ods. 3, písm. c).</ref> na území Slovenskej republiky.<ref>''Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96,'' § 5 a § 8, písm. a).</ref>
Z hľadiska štandardizácie geografického názvoslovia realizovanej podľa zákona 215/1995 o kartografii a geodézii Úradom geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) je miestna časť geografický sídelný (miestny) názov (ojkonymum)<ref name=IUGKK-4-8 /> objektu na území Slovenskej republiky.<ref name=IUGKK-5-8 /> Názvy sídelných objektov, ktoré nemajú charakter správnej jednotky (miestne časti obcí a [[základná sídelná jednotka|základné sídelné jednotky]]), sa štandardizujú (píšu) ako názvy nesídelných objektov, napr. Horný mlyn (nie Horný Mlyn).<ref name=IUGKK-P1>''Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96. Príloha č. 1'', čl. 6, ods. 11.</ref><br />
V Katalógu objektov ZB GIS (Základná báza údajov pre [[Geografický informačný systém]]) vydanom ÚGKK SR v roku 2008 je pojem „miestna časť“ uvedený v zozname „CAT – Kategória štandardizovaného geografického názvu – Používané (povolené) hodnoty atribútu“ v položke 41, v ktorej sa uvádza: „majer, osada, samota, miestna časť.“<ref>''Katalóg objektov ZB GIS, 2008.''</ref> Je zrejmé, že tomto použití pojmu ide o všeobecné pomenovanie, ktorým sa označuje určitý druh sídelného objektu spravidla mimo intravilánu obce či mesta.
== Pojem v zákone o obecnom zriadení ==
V Zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa pojem „miestna časť“ spomína iba v súvislosti so vznikom názvu obce: „Názov novej obce a jej časti sa určuje spravidla podľa názvu časti obce, názvu miestnej časti, podľa pomenovania významného prírodného útvaru, javu alebo historickej udalosti súvisiacej s územím obce alebo nežijúcej významnej osobnosti.“<ref>''Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,'' § 1a Názov obce.</ref>
== Vžitý význam pojmu ==
V hovorovej reči je „miestna časť“ všeobecným pomenovaním spravidla osídlenej časti územia obce alebo časti obce, mesta alebo jeho mestskej časti, ktoré má historicky alebo ľudovo zažitý názov a ktoré sa nemusí kryť s ich správnym, katastrálnym územím a nemusí byť ani súčasťou ich intravilánu.
== Príklady a podobné pojmy ==
Príklady: miestna časť Hlinené v Turzovke, miestna časť Kramáre v Bratislave, miestna časť Vydrovo v Čiernom Balogu a pod.<br />
Príklad použitia pojmu na rozličné druhy sídelných lokalít: „Detva má 8 miestnych častí: Detva, Detva-sídlisko, Kostolná, Krné, Piešť I., Piešť II., Skliarovo, Zapriechody. Miestne časti Detva a Detva-sídlisko majú charakter kompaktnej zástavby. Miestne časti Kostolná, Skliarovo, Piešť I., Piešť II, Zapriechody majú rozptýlené osídlenie.“ <ref>Všeobecná charakteristika a miestne časti [online]. In: ''Mesto Detva'' [cit. 30. 1. 2009]. Dostupné na internete: [http://www.detva.sk/?id_menu=38881].</ref><br />
Podobné pojmy ako „miestna časť“ v hovorovej reči sú sídlisko, štvrť, časť mesta, časť intravilánu alebo extravilánu obce, mesta, samota, osada, lazy či kopanice.
== Iné pojmy ==
Iný pojem je [[časť obce]], ktorý vymedzuje Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.<br />
Dopravná značka „Miestna časť obce“ (č. IS 36c),<ref Iný pojem je aj [[mestská časť]], ktorý určuje zákon o obciach a Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. V Bratislave bežne dochádza k zamieňaniu správneho pojmu „mestská časť“ za nesprávny pojem „miestna časť,“ čo je ovplyvnené oficiálnymi názvami samosprávnych a výkonných orgánov v Zákone o hl. m. SR Bratislava ako „miestne orgány“, „miestne zastupiteľstvo“, „miestna rada“ či „miestny úrad.“<ref>''Zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hl. m. SR Bratislava,'' Štvrtá časť – Postavenie miestnych orgánov.</ref>▼
▲Iný pojem je aj [[mestská časť]], ktorý určuje zákon o obciach a Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. V Bratislave bežne dochádza k zamieňaniu správneho pojmu „mestská časť“ za nesprávny „miestna časť,“ čo je ovplyvnené oficiálnymi názvami samosprávnych a výkonných orgánov v Zákone o hl. m. SR Bratislava ako „miestne orgány“, „miestne zastupiteľstvo“, „miestna rada“ či „miestny úrad.“<ref>''Zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hl. m. SR Bratislava,'' Štvrtá časť – Postavenie miestnych orgánov.</ref>
== Referencie ==
Řádek 21 ⟶ 32:
== Zdroje ==
* Inštrukcia č. 984 600 I-1/96 na štandardizáciu geografického názvoslovia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky + Príloha č. 1. Čl. 6 Zásady úpravy a spôsobu písania geografického názvoslovia [online]. Bratislava, 1996. In: ''ÚGKK SR Bratislava'' [cit. 31. 1. 2010]. Dostupné na internete: [http://www.geodesy.gov.sk/sgn/984600I-1-96/InsSGN.htm], [http://www.geodesy.gov.sk/sgn/984600I-1-96/p1cl6.htm].
* Katalóg objektov ZB GIS. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. (c) ÚGKK SR a TOPÚ Banská Bystrica. Verzia 2008. Kolektív autorov. Dostupné na internete: [http://www.geodesy.gov.sk/gis/standards/kozbgis/KO_10_2008.pdf].
* Vyhláška č. 9/2008 MV SR z 20. decembra 2008, ktorou sa vykonáva zákon 8/2009 o cestnej premávke, § 4 Informatívne smerové značky, ods. 41 [online]. [cit. 31. 1. 2010]. In: ''Zbierka.'' Dostupné na internete: [http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208783&FileName=zz2009-00009-0208783&Rocnik=2009], [http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208782&FileName=zz2009-00008-0208782&Rocnik=2009].
* Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990
* Zápisnica z 3. zasadnutia PS GIS, konaného 16. marca 2005 [online]. Pracovná skupina pre Geografické informačné systémy v štátnej správe. [cit. 6. februára 2010]. Dostupné na internete: [http://www.geodesy.gov.sk/gis/psgis/PSGIS_20050316.htm].
[[Kategória:Geografia Slovenska]]
| |||