Škótsko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 3 837 bajtov ,  pred 12 rokmi
aktualizácia
(aktualizácia)
(aktualizácia)
Škótsko má vlastný právny systém, súdnictvo a vzdelávanie na všetkých stupňoch, ktoré sa odlišuje od vzdelávania v Anglicku a Walese. Má aj vlastný bankový systém a bankovky, a to tri druhy. Edinburgh je druhé najväčšie finančné centrum Veľkej Británie a jedno z najväčších vo svete.
Miestna správa je rozdelená na 29 unitárnych zložiek a tri ostrovné. Miestna správa bola zreorganizovaná v roku 1995 a nahradila dvojstupňový systém platiaci od poslednej reformy v roku 1974. Pred rokom 1974 bolo Škótsko rozdelené na kniežatstvá („counties“) a väčšie mestá boli riadené mestskými korporáciami. Staré rozdelenie na kniežatstvá sa používa aj v súčasnosti ako základ systému evidencie nehnuteľností v Škótsku. Inštitúcie miestnej správy sú riadené zastupiteľstvom, ktorého členovia sú volení každé štyri roky v riadnych voľbách.
 
 
==História==
 
Central [[Lowlands]] predstavuje najsevernejší bod dosiahnutý počas rímskych nájazdov vo [[Veľkej Británii]] po roku 79 n. l. Pozostatky obranného Antoniovho múru, ktorý Rimania vybudovali medzi riekami Forth a Clyde, je možné vidieť aj v súčasnosti.
 
Krajina na severe (známa [[Riman]]mi ako Caledonia) bola okupovaná bojovými kmeňmi Piktov. O Piktoch máme len málo poznatkov, ale ich pôvod a jazyk sú podobné Keltom. Známejší ako Antoniov múr je Hadriánov múr, s dĺžkou vyše 100 míľ, ležiaci v Anglicku blízko súčasnej hranice so Škótskom, vybudovaný ustupujúcimi Rimanmi okolo roku 119 n. l..
 
V 5. storočí prišli z Írska Škóti a usadili sa na západe Škótska. Čiastočne pokresťančení misionárom Sv. Columbom a jeho následníkmi preorientovali Piktov a iné kmene na kresťanskú vieru. Sv. Columba je pochovaný na posvätnom ostrove Iona na juhozápadnom pobreží Škótska. Po storočiach vojen s Piktami, bol v roku 843 za kráľa Škótov a Piktov zvolený Kenneth MacAlpin.
Vláda Malcolma Canmora (1057 – 93) bola obdobím veľkej sociálnej, politickej a náboženskej revolúcie. Malcolm prežil veľa času v Anglicku a spolu s kráľovnou Margaret podporovali zavádzanie anglických zvykov, jazyka, civilizácie a usadlíkov. Normánske kmene zase prinášali francúzsku kultúru.
 
Škótsko bolo bohatou krajinou až do začiatku 14. storočia, kedy anglický kráľ Edward I.1 podnietil začlenenie Škótska pod anglickú korunu. Porážka Edwarda II. pri Bannockburne v roku 1314 bola veľkým víťazstvom škótskeho nacionalizmus, odzrkadľovaného v mnohých piesňach. Túžba ochraňovať nezávislosť bola zhrnutá v žiadosti pápežovi, známej ako “Declaration of Arbroath” (Arbroathská deklarácia). Dlhé, krvavé a deštrukčné vojny počas nasledujúcich 300 rokov zaistili síce Škótsku slobodu, ale zároveň aj chudobu.
 
John Knox, Edinburghský farár, zohrával dôležitú úlohu počas reformácie v Škótsku. Bola prijatá presbyteriánska tradícia nezasahovania cirkvi do štátnych záležitostí.
 
Škótsko a [[Anglicko]] boli spojené prostredníctvom Jamesa VI. Škótskeho, ktorý nastúpil na anglický trón v roku 1603 po smrti kráľovnej [[Elizabeth I.]] Anglickej. Elizabeth I. prenasledovala Jamesovu matku – svoju vlastnú sesternicu – Mary, kráľovnú Škótska a nakoniec umrela bezdetná.
 
Nasledovní anglickí monarchovia neboli Škótsku naklonení tak ako bol James VI. (= James I. Anglický). Kráľ James VII. bol porazený v bitke pri Boyne v roku 1690. Po formálnom Zákone zjednotenia (Act of Union) z roku 1707, keď sa Škótsky parlament dostal do rúk Anglicka, sa vystupňovala nevôľa najmä medzi Škótmi v [[Highlands]]. Jakobínske povstania v rokoch 1715 a 1745 sa neúspešne pokúšali odstrániť nárokovateľov na škótsky trón.
 
Bitka v Culloden 1746 sa zapísala do histórie ako posledná veľká bitka za nezávislosť Škótska spod nadvlády Anglicka a zároveň posledná veľká bitka v Británii vôbec. Žiaľ jednotlivé klany neboli jednotné v podpore nezávislosti a veľa ziskuchtivých škótskych lordov bojovalo na strane Angličanov. Škótska 5000 členná armáda pod velením princa Charlesa Edwarda Stewarta, následníka trónu, bola 16. apríla 1746 porazená 9000 vojakmi anglického kráľa Georga II.. Toto anglické víťazstvo bolo spojené s extrémnymi násilnosťami na Škótoch: začali „čistky” v Highlands, osady boli vypaľované, civilisti popravovaní, tisíce Škótov bolo deložovaných a začala ich masívna migrácia do všetkých kútov sveta. Boli prísne zakázané symboly škótskej „rebélie“, ako napr. nosiť [[kilt]], hovoriť galsky a hrať na gajdách.
 
 
Anonymný používateľ