Šápúr I.: Rozdiel medzi revíziami

Po Ardašírovi Šápúr zdedil vojnu s Rímom, ktorá začala už na začiatku tridsiatych rokov a zmenila sa na zdĺhavý konflikt, tu a tam prerušovaný akýmsi nepísaným prímerím. Šápúr sa rozhodol pokračovať v otcovej ofenzívnej politike, dobyl už dlhší čas obliehané mesto [[Hatra]] v severnej [[Mezopotámia|Mezopotámii]] a vzápätí musel čeliť rozsiahlej intervencii Rimanov. Vynieslo mu to síce zo začiatku územné straty, ale roku [[243]] bol [[cisár]] [[Gordianus III.]] v [[bitka pri Mišíku|bitke pri Mišíku]] (Misiché) porazený a jeho nástupca [[Philippus Arabs]] uzavrel so Šápúrom mierovú zmluvu, v ktorej sa zaviazal k plateniu ročného tribútu. Šápúr túto dohodu určitý čas rešpektoval, začiatkom päťdesiatych rokov však porušil status quo v [[Arménia|Arménii]], kde sa stretávali záujmy oboch mocností. Nahrávalo mu, že Rímska ríša vtedy prechádzala obdobím vnútornej nestability, ktorému sa zvyčajne hovorí kríza 3. storočia.

 

Kráľovi sa pomerne rýchlo podarilo vyhnať z Arménie kráľa [[Tiridates II.|Tiridata II.]] (asi v roku [[252]]) a namiesto neho dosadiť na tamojší trón svojho syna [[Hormizd I.|Hormizda Ardašíra]]. Potom jeho vojsko napadlo Rímsku ríšu priamo, porazilo pri Barbalisse v ohybe Eufratu cisárske légie a vpadlo do Sýrie. Vo svojom nápise na Ka‘ba-je Zardošt hovorí Šápúr o 37 mestách, ktoré „vypálil, spustošil a vyplienil“. Počet zajatcov bol vysoký, mnoho z nich [[kresťan]]skej viery, ale podstatnejšie pre Šápúra bolo, že získal nových odborníkov pre svoje stavebné a technické projekty.