STS-71: Rozdiel medzi revíziami

Vlastné prípravy na let začali v hangári [[OPF]]. [[20. apríl]]a [[1995]] bol [[družicový stupeň raketoplánu|družicový stupeň]] prevezený do budovy [[Vehicle Assembly Building|VAB]], nasledujúci deň ho technici pripojili k motorom [[SRB]] a nádrži [[Space Shuttle External Tank|ET]] a [[26. apríl]]a sa celá zostava presunula na rampu 39-A. Odpočítavanie bolo zahájené [[20. jún]]a o 13.30 [[svetový čas|UT]]. Štart bol dvakrát odložený, až napokon raketoplán vyštartoval 27. júna 1995 o 19.32.19,044 UT, presne na začiatku [[štartovacie okno|štartovacieho okna]]. V T +45 min sa uskutočnil manéver OMS-2. Trval len 45 sekúnd a naviedol družicový stupeň na dráhu vevo výške iba 157-292 km. Šlo o najnižšiu dráhu v histórii letov raketoplánov. Nízka dráha bola zvolená zámerne, pretože umožňovala čo najrýchlejšie približovanie k Miru. Ďalší manéver o 23.11 UT zvýšil dráhu na 293 až 389 km, čím ale klesla rýchlosť približovania z 1630 na 520 km za obeh. 28. júna previedli piloti ďalší manéver, aby Atlantis prešiel na dráhu 300-391 km a 29. júna posledný manéver na zvýšenie perigea. Potom Gibson uskutočnil záverečný približovací manéver.

Potom [[astronaut]]i začali napúšťať vzduch do spojovacieho modulu. Za 90 minút mohol Gibson otvoriť vztupný prielez a obe posádky sa stretli. Po prenesení osobnej výbavy prevzal Anatolij Solovjov velenie na Mire a Nikolaj Budarin funkciu palubného inžiniera.

Na palube Spacelabu sa uskutočnili experimenty prevažne z lekárskobiologickejlekársko-biologickej oblasti. Súbežne s tým bol na Mir premiestňovaný náklad. Obe telesá sa od seba oddelili [[4. júl]]a o 11.10 UT. Atlantis sa vydal na pomalý oblet stanice, potom prešiel na samostatnú dráhu. Pristávací manéver začal o 13.45 UT zážihom motorov OMS. Raketoplán vstúpil do [[atmosféra|atmosféry]] a pristál na [[Kennedy Space Center]]. K úplnému zastaveniu stroja došlo o 14.55.27 UT.