Space Shuttle External Tank: Rozdiel medzi revíziami

V hornej časti nádrže sa nachádza nádrž na kvapalný kyslík dlhá 16,3 metra. Jej objem je 594 m³ a môže byť naplnená až 530 tisíc litrami kvapalného kyslíka (hmotnosť 604 ton, teplota -147,2°C). Má aerodynamický tvar [[kužeľ]]a s [[elipsa|eliptickým]] dnom. V priebehu letu je tlakovaná na prevádzkový [[tlak]] 240 až 250 kPa. Tlakovanie sa deje pomocou plynných komponentov. K turbočerpadlám motorov SSME v družicovom stupni je kyslík dopravovaný rýchlosťou 1264 kg/s (tj. 1,1 m3/s) prívodným potrubím hrubým 380 mm. V potrubí sú umiestnené štyri čidlásnímače predčasného spotrebovania kyslíku pred dosiahnutím predpísanej rýchlosti. Pri detekcii prerušenia dodávky kyslíka najmenej dvoma čidlamisnímačmi sú motory SSME palubnými počítačmi automaticky vypojené.

V špičke ET sú umiestnené pretlakové ventily, zabraňujúce nadmernémnadmernému vzrastu tlaku pri odparovaní kryogénnych kvapalných pohonných látok v nádržiach pred štartom.

Približne 15 s po dosiahnutí suborbitálnej dráhy a vypnutí motorov SSME sa prívodné potrubie rozpojí a výbušnými skrutkami sa oddelí prepojovacia konštrukcia medzi ET a družicovým stupňom. Družicový stupeň sa manévrom motormi RCS odpúta do bezpečnej vzdialenosti. Odhodená nádrž ET pokračuje v lete po balistickej suborbitálnej dráhe a zaniká v atmosfére. Pri prvých misiách bol orbiter pri oddelení naklonený smerovkou nadol a objemná nádrž nad ním. V súčasnosti sa krátko pred oddelením nádrže orbiter otáča do takej polohy, aby bola nádrž pod ním. Tento manéver uľahčuje fotodokumentáciu nádrže.