Juraj VII. Turzo: Rozdiel medzi revíziami

'''Juraj (VII.) Turzo''' (staršie ''Juraj Thurzo''; uvádzaný aj ako III., V. a podobne) (* [[2. september]] [[1567]], [[Lietavský hrad]] - † [[24. december]] [[1616]], [[Bytča]]) bol v rokoch [[1606]] - 1616 [[gróf]], v rokoch [[1585]] - 1616 [[hlavný župan]] [[Orava|Oravy]] a v rokoch [[1609]] - 1616 [[palatín]] Uhorska. Syn [[František I. Turzo|Františka I. Turzu]] a [[Katarína Zrínska|Kataríny Zrínskej]].

Juraj Turzo bol bojovník proti [[Osmanská ríša|Turkom]] (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Od roku [[1598]] bol radcom cisára [[Rudolf II.|Rudolfa II.]], od roku [[1599]] kráľovský pohárnik, od roku [[1602]] kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. Ako palatín v roku 16101[[610]] odčlenil [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|luteránsku]] (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej.

Počas stavovského [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovho povstania]] sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania.

V roku [[1605]] [[Štefan Bočkaj|Bočkajovi]] vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a vyrabovali aj hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci [[Bodiná]]. Turzo niektorých dedinčanov dal bez súdu a riadneho vyšetrenia obesiť a obec dal podpáliť.

Lúpežného rytiera Telekesiho pozval do Bytče pod zámienkou udelenia amnestie. Keď lúpežný rytier prišiel, dal ho Turzo uväzniť. Neskôr ho poslal do [[Bratislava|Bratislavy]] a odtiaľ na popravu.

Juraj Turzo nie vždy ctil spravodlivosť. Istému drobnému zemanovi zabral neprávom jedenásť dedín. V dlhotrvajúcom súdnom spore sa rozhodlo v neprospech Juraja Turzu.

Ako obdivovateľ humanizmu bol mecénom[[mecenáš]]om mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu.

Za manželku mal Žofiu Forgáčovú (Forgách; * 1568 - +† 1590), neskôr barónku Alžbetu Coborovú (Czobor; +† 1626). Pochovaný je na [[Oravský hrad|Oravskom hrade]].

Mali spolu jediného syna Imricha, ktorý zomrel náhle v roku [[1621]] ako 23 -ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet syna [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Bátoriovej]], Pavla Nádasdyho, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach Bethlena[[Gabriel Betlen|Betlena]] a cisára [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]] v Mikulove[[Mikulov]]e.