Ladislav Ťažký: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a v roku [[1940]] získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch [[1938]]-[[1940]] pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno - Čierny Balog - Detva. Počas [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zaujal jednoznačný vlastenecký a [[Antifašizmus|protifašistický]] postoj. V roku [[1943]] bol nasadený na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. Bol zajatý a internovaný v [[Rumunsko|Rumunsku]]]. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v [[Maďarsko|Maďarsku]], väznený v Satoraljaujhely a v [[Košice|Košiciach]] a prevezený do zajateckého tábora XVII.A. Kaisersteinbruch v ([[Burgenland|Burgenlande]]) v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v [[Košice|Košiciach]], v rokoch [[1946]]-[[1948]] bol sociálnym referentom na ONV v [[Brezno|Brezne]]. V rokoch [[1948]]-[[1952]] študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v [[Praha|Prahe]] a v rokoch [[1952]]-[[1958]] pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1959]]-[[1962]] vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v [[Praha|Prahe]] (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch [[1967]]-[[1968]] pracoval v redakcii denníka [[Smena]]. Za román Amenmária, samí dobrí vojaci a novelistický triptych Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu dostal v roku [[1968]] štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku [[1970]] vylúčený z KSS a zo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] a od roku 1970 mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby([[ÚĽUV]]). Od roku [[1979]] pracoval v rôznych podnikoch a za pomoci Slovenského literárneho fondu (SLF) sa venoval aj tvorbe. Počas [[normalizácia|normalizačného]] obdobia bol pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku 1968 [[Alexander Dubček|Alexandrom Dubčekom]]. Po vzniku samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v roku 1993, mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku [[1990]] bol čestný predseda [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], člen Predsedníctva [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a predseda Prezídia [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca [[prezident]]a [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. V súčasnosti žije v [[Bratislava|Bratislave]] a je aj naďalej literárne a publicisticky činný. Angažuje sa v organizácii [[Korene|Korene]] a [[Slovakia plus|Slovakia plus]] ako podpredseda. V roku 2004 mu [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]] udelila čestný doktorát [[Dr.h.c|Dr.h.c.]]a prezident [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]] mu prepožičal Rad [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]].