Pontos: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 90 bajtov ,  pred 10 rokmi
štylistika
(štylistika)
{{bezzdroja}}
[[Súbor:Kukul.jpg|right|thumb|Muž v tradičnom [[trabzon]]skom kroji]]
'''Pontos''' ([[Pontčina|pontskej gréčtine]] ''Πόντος Εύξεινος'' - Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode [[Turecko|Turecka]] pri [[Čiernom mori]]. Pontos bol až do r. [[1921]] prevažne [[Grécko|grécky]] kraj, ktorý odpovedal dnešnému tureckému regiónu [[Karadeniz Havalari]].
 
 
== História ==
'''===Starovek'''===
 
'''Starovek'''
 
Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v r. [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V r. [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]]a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tarabolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickej dobe tu bolo založené grécke [[Pontské kráľovstvo]]. Najslávnejši je kráľ [[Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Avšak jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne sa Pontos dostáva pod rímsku vládu. V tejto dobe bol Pontos rozdelený na dve provincie, západná provincia bola Pontus, východ s Trapezuntom patril pod správu provincie [[Kappadokia|Cappadocia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[diecéza|diecézu]] Pontus, ktorá zahrňovala veľkú časť Anatólie.
 
'''===Stredovek'''===
 
'''Stredovek'''
 
Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] konvertovali na [[kresťanstvo]] a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontos dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. Od [[6. storočie|6. stor.]] sa Byzantská ríša stala ríšou Grékov, pričom bol [[Trabzon|Trapezus]] dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach.
 
Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontos vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsunta]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom.
 
'''===Turecká nadvláda'''===
 
'''Turecká nadvláda'''
 
V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontos si však ako grécky kraj uchoval vramci Osmanskej ríše viacmnej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]].
 
 
== Kultúra ==
 
Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvyslo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon.
 
Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.
 
==Zdroje==
 
*Πόντος, η χώρα του ελληνισμού/Μ.Παρχαρίδης
 
[[ar:البنطس]]
12 142

úprav