Vrcholný stredovek: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 15:
==Slovensko ==
V období vrcholného stredoveku Slovensko zohrávalo kľúčovú úlohu v rámci Uhorska, kde vládla dynastia Arpádovcov. Roku 1000 bol korunovaný panovník Štefan I, ktorý budoval krajinu ako mnohonárodnú krajinu, kde pozýval hostí zo západu i východu, kde sa upevnilo kresťanstvo porážkou pohanského povstania (za výdatnej pomoci slovenských veľmožov [[Hunt]]a a [[Poznan]]a), kde bol spísaný zákonník, kde boli zakladané prvé kláštory ([[Zobor]]) a opátstva. Slovensko tvorilo v rámci Uhorska časť, nazývanú [[Nitrianske
Zásahom do pozitívneho vývoja na Slovensku bol mongolský vpád roku 1241-42. Vtedy Mongoli (Tatári) pod vládou Batuchána vtrhli do Uhorska a dva roky tu pustošili, rabovali, chytali ľudí aj dobytok. Kamenné hrady však nedobyli, preto sa kráľ po ich odchode rozhodol budovať po celom kráľovstve strážne hrady, ktoré chránili hranicu aj vnútrozemie. Najvyššia koncentrácia hradov je z uhorských území práve na Slovensku. Okrem toho pozval hostí z Nemecka - to je začiatok nemeckej alebo ''mestskej kolonizácie''. Postupne získavajú mestá privilégiá - výsady a vzniká tak skupina kráľovských miest. Najväčšími mestami hornej časti Uhorska boli Košice, Banská Štiavnica, Trnava, Bratislava. Slovensko bolo v tom čase najurbanizovanejšia časť Uhorska. Koniec obdobia bol v znamení tzv. feudálnej anarchie, kedy dva mocné rody - Omodejovci na východnom Slovensku a Matúš Čák Trenčiansky na západnom Slovensku ohrozovali integritu kráľovstva a správali sa na svojich územiach ako zvrchovaní vládcovia.
| |||