'''Sulióti''', ([[Gréčtina|gr.]] Σουλιώτες-Suiotes,Suliotes) súboli etnickígrécki [[Gréci]]Albánci, ktorí v minulosti žili v [[Epirus|Epire]], v jeho časti [[Thesprótia]]. Nezaberali však celú Thesprótiu, ale iba jej malú horskú časť s dedinou Suli. Boli to výborní bojovníci, ktorí stále bojovali s [[Turci|Turkami]]. Často sú nesprávne spojovaní s [[Arvaniti|Arvanitmi]].
==Pôvod a dejiny==
Sulióti sú potomkovia [[Gréci|Grékov]] a [[Albánci|Albáncov]], ktorí sa v 16. stor. pred [[Turci|Turkami]] utiahli z rovín do horskej oblasti Suli a tu odolávali Turkom. Gréci a Albánci sa medzi sebou pomiešali, ale Sulióti si uchovali obydvaobidva jazyky, rozprávali [[Gréčtina|grécky]] aj [[Albánčina|albánsky]], ale písali iba v gréčtine. Sami sa pokladali za [[Gréci|Grékov]].. V 19. stor., teda v čase ich najväčšej slávy ich bolo asi 12 000. ÚčastniliZúčastnili sa aj na bojoch v [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojne za nezávislosť]]. Známy grécky revolucionár [[Markos Botsaris]] bol tiež Suliot. Dnes sú ich dediny opustené a potomkovia Suliotov žijú vo väčších mestách, kde sa však už premiešali s ostatným gréckym obyvateľstvom a tak stratili svoju špecifickú identitu a aj albánsky jazyk.
