|
[[vi:Chén Thánh]]
[[zh:圣杯]]
Svätý Grál
V súčasnej západnej kultúrnej tradícii (najmä britskej, francúzskej a americkej) sa so Svätým Grálom spája niekoľko motívov, ktoré boli popularizované ešte v stredoveku a neskôr aj v novoveku a zakladali sa prevažne na anglo-francúzskom (s istým nemeckým vplyvom) cykle príbehov o kráľovi Artušovi a rytieroch Okrúhleho stola. Príbehy o Grále chýbajú vo folklóre národov ortodoxnej kresťanskej tradície (Slovania, Rumuni, Gréci). Neboli veľmi rozšírené ani v takých katolíckych oblastiach ako Španielsko či Latinská Amerika. Súčasná popularita týchto príbehov je dôsledkom obrovského vplyvu populárnej kultúry práve tých krajín, v ktorých boli rozšírené v stredoveku.
Slovo graal (najstaršia zaznamenaná verzia) môže byť starofrancúzskou adaptáciou latinského slova gradalis, čo znamená „misa“ alebo „chod“. Neskorší stredovekí autori, podobne ako viacerí moderní, odvodzujú výraz san graal alebo san greal od starofrancúzskeho sang real – „krv kráľovská“.
Akékoľvek predstavy vplývali na formovanie predstáv o Svätom Gráli, za ktorým Artušovi rytieri vydávajú na výpravy až na koniec sveta, ide o myšlienky siahajúce až do megalitických dôb a nadväzujúce na indické, perzské, grécke a arabské predstavy, pričom jeden koreň vedie ku keltskému kotlu hojnosti., múdrosti a znovuzrodenia.
Rozprávanie o Peredurovi v Mabinogach je paralelou neskorších príbehov o Parcifalovi. Práve tu sa vyskytuje predmet, ktorý sa síce nenazýva Grálom, ale je jeho predzvesťou: v zámku Peredurovho strýka sa objavujú dvaja mladí muži nesúci mohutný krvavý oštep, a za nimi prichádzajú dve panny nesúce striebornú misu, na ktorej leží uťatá hlava.
Koncom 12.s.t. po prvý krát popisuje Chrétien de Troyes Grál ako drahocenný, drahokamami posiaty pohár. Obsahuje hostiu, ktorá udržiava kráľa rybára nažive, a stáva sa z neho preto posvätná nádoba. Chrétienov súčasník Robert de Boron (Joseph d'Arimathie) sa vracia ku krvi ako obsahu pohára, ale v pokresťančenom zmysle: Grál je podľa neho obradová misa, do ktorej Jozef Arimatejský zachytil Ježišovu krv. Grál, t.j. posvätná nádoba kresťanstva, mu poskytovala behom dlhoročného väzenia telesnú a duševnú potravu. Podobne sýtil rytierov Grálu počas ich námornej plavby do Sarrasu a následného zajatia. Podľa anglického podania ich potom priviedol do Glastonbury, kde bol uložený do zeme v Pohárovom vrchu, na ktorého upätí sa nachádza svätý prameň, Chalice Well. Podľa príbehov Artušovského cyklu sa Grál objavil zahalený do bieleho rúcha a kĺzal kolom Okrúhleho stolu. Každý rytier našiel na svojom mieste pokrm, súčasne však pociťoval takú túžbu Grál preskúmať, že všetci rytieri opustili Artušov dvor a začali po ňom pátrať. Tu už nehrá úlohu telesný, ale duchovný život: Grál lieči, oživuje a sýti, ale v spirituálnej rovine. Najdôležitejším rozdielom medzi touto pokresťančenou predstavou a jej keltskou predlohou však je to, že posvätná nádoba už nie je bodom večného opakovania (kolobehu života a smrti), ale konečným bodom lineárneho vývoja.
Podľa Roberta de Borona Jozef Arimatejský posiela Grál so svojimi nasledovníkmi do Veľkej Británie, a podľa neskorších príbehov je tu Grál schovaný a opatrovaný radou strážcov. Podľa inej verzie legendy o svätom Grále bola to Mária Magdaléna, ktorá zachytila do tejto nádoby Ježišovu krv. (alabastrová nádoba je Máriiným atribútom). Príbeh pokračuje tým, že Mária a Jozef (prípadne s inými svätými postavami) spoločne preniesli Grál k brehom južného Francúzska. Ďalšie stredoveké legendy ho spájajú s katarmi – stredovekými heretikmi-gnostikmi, ktorí v 12.-13.st. získali mimoriadny vplyv v južnom Francúzsku. Napokon boli zničení v krutých križiackych výpravách. Jeden príbeh hovorí, že strážcom Grálu – štyrom najvyšším katarom – sa akýmsi zázrakom podarilo odniesť Grál z pevnosti Montsegur obliehanej križiakmi. Schovali ho na neznámom mieste (podľa jednej verzie práve v Anglicku) a ich pokračovatelia ho do dnešného dňa opatrujú.
V cykle legiend o svätom Grále teda hrá významnú úlohu Mária Magdaléna. Niekedy sa s ňou spája aj neskoršia stredoveká etymológia slova Grál – sangraal sa totiž môže chápať dvoma spôsobmi: san graal znamená „svätý kalich“, zatiaľ čo sang raal – „krv kráľovská“. Svätý Grál teda nemusí byť doslova kalichom a môže znamenať jednoducho dedičku kráľovskej krvi – Mária totiž podľa legendy priniesla k brehom Francúzska Sáru, dcéru Ježiša. Kalich bol odpradávna symbolom Bohyne, a preto Grál sa môže chápať aj ako symbol ženy s božskou krvou.
|
