'''Poikilotermia''' alebo ('''studenokrvnosť''', '''ektotermia''') je neschopnosť [[živý organizmus|živého organizmu]] udržať si pomerne stálu [[telesná teplota|telesnú teplotu]]. U [[živočíchy|živočíchov]] býva často nazývaná termínom studenokrvnosť, čo ale nevystihuje podstatu pretože veľa poikilotermných živočíchov [[krv]] vôbec nemá. Jej opakom je [[homoiotermia]] (teplokrvnosť).
Poikilotermné sú všetky [[ríša (taxonómia)|ríše]] živých organizmov ako napr. [[huby]], [[rastliny]], [[baktérie]] a tiež prevažná väčšina živočíchov.: Lenvšetky dve[[bezstavovce]] vývojovoa najpokročilejšiefylogeneticky staršie triedy živočíchovstavovcov, niečiže sú[[drsnokožce]] poikilotermné:(''Chondrichthyes''), [[vtákyryby]] (''AvesOsteichthyes'') a, [[cicavceobojživelníky]] (''MammaliaAmphibia''). U poikilotermných živočíchov napriek tomu existuje schopnosť obmedzene regulovať svoju teplotu a totiež hlavnevšetky tvarom,recentné povrchom[[plazy]] a(''Reptilia''). stavbouU telavyhynutej atriedy správaním[[dinosaury|dinosaurov]] (živočích''Dinosauria'') vyjdesa navšak slnkomuvažuje vyhriateo miesto,teplokrvnosti. keďLen jedve teplotavývojovo jehonajpokročilejšie telatriedy prílišživočíchov nízkanie -sú apoikilotermné: naopak,[[vtáky]] pri(''Aves'') hrozbe prehriatia sa ukryje doa [[tieňcicavce]]a (''Mammalia'').
U poikilotermných živočíchov napriek tomu existuje schopnosť obmedzene regulovať svoju teplotu a to hlavne tvarom, povrchom a stavbou tela a správaním (živočích vyjde na slnkom vyhriate miesto, keď je teplota jeho tela príliš nízka - a naopak, pri hrozbe prehriatia sa ukryje do [[tieň]]a). Iné poikilotermné živočíchy sú zase schopné meniť napríklad svoje sfarbenie, čím ovplyvňujú absorbciu slnečného žiarenia [[koža|kožou]]. Zmenu sfarbenia umožňuje [[melanoforový hormón]] (MSH).
