Verzia z 17:30, 22. február 2010 upraviť Alecs.bot (diskusia \| príspevky) Boti 3 254 editací d robot Zmenil: es:Aresgrafía ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:35, 27. február 2010 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Zmenil: es:Geografía de Marte; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Areografia''' ([[gréčtina\|gr.]] ''Ares'' - ''Mars''; ''graphein'' - ''opísať'') je náuka o povrchu [[Mars]]u. [[~~Image~~Súbor:MarsTopoMap-PIA02031 modest.jpg\|thumb\|Topografická mapa povrchu]] Povrch Marsu je podobne ako povrch [[Zem]]e značne rozmanitý s vysokými [[pohorie\|pohoriami]], [[kaňon]]mi, [[údolie\|údoliami]] či [[pahorkatina]]mi. V minulých dobách pred vesmírnymi [[kozmický let\|letmi]] bolo možné [[Mars]] pozorovať iba [[ďalekohľad]]om, ktorý neumožňoval rozpoznať podrobnejšie detaily povrchu ako načervenalý povrch s tmavými oblasťami a dvoma [[Polárne čiapočky Marsu\|polárnymi čiapočkami]]. Prvé fotografie priniesli nový pohľad na červenú planétu, ktorý v súčasnosti prechádza ďalšou revíziou vďaka podrobnému mapovaniu planéty [[kozmická sonda\|kozmickými sondami]] a vozidlami na povrchu. Mars, podobne ako Zem, má svoju [[stratigrafia Marsu\|vlastnú históriu]], počas ktorej dochádzalo k jeho postupnému vývoju až do súčasnej podoby. V minulosti sa na planéte vystriedalo mnoho udalostí, ktoré mali zásadnejší význam pre podobu povrchu a existujúcich štruktúr. V období [[~~Stratigrafia_Marsu~~Stratigrafia Marsu#Noachian\|noachian]] dochádzalo k silnému [[vulkanizmus\|vulkanizmu]] a masívnemu bombardovaniu [[meteor]]itmi, ktoré za sebou zanechalo viac ako dve stovky [[impaktný kráter\|kráterov]] veľkosti do 5 km a 25 väčších ako 16 km. V tomto období sa na povrchu nachádzala aj kvapalná [[voda]] a možno i [[oceán~~\|oceány~~]]y, o čom svedčia dôkazy v podobe riečnych korýt, či vzniknutých [[sediment]]ov. V následujúcom období [[~~Stratigrafia_Marsu~~Stratigrafia Marsu#Hesperian\|hesperian]] došlo k postupnému chladnutiu a začiatku výlevného vulkanizmu, počas ktorého vznikali štítové oblasti. V poslednej etape vývoja [[~~Stratigrafia_Marsu~~Stratigrafia Marsu#Amazonian\|amazonian]] sa planéta stále viac ochladzovala, strácala sa [[Atmosféra Marsu\|atmosféra]] a kvapalná voda. Na druhej strane došlo k novým prejavom vulkanizmu, keď vznikli veľké sopky v oblasti [[Tharsis]] (vrátane najväčšej sopky slnečnej sústavy [[Olympus Mons]]). Mars sa stával suchou planétou, kde hlavnú úlohu prevzal činnosť vetra, ktorá premieňa tvár planéty dodnes. == História == [[~~Obrázok~~Súbor:Karte Mars Schiaparelli MKL1888.png\|thumb\|Neexistujúce kanály, ako ich videl Giovanni Schiaparelli]] Počas prvej polovice [[17. storočie\|17. storočia]] astronómovia využívali prvé skonštruované [[ďalekohľad]]y na pozorovanie, ktoré im umožňovali rozoznať na povrchu planéty tmavé a svetlé plochy, z čoho sa usúdilo, že na Marse sú polárne čiapočky. Riadok 17: {{Hlavný článok\|Areológia}} [[~~Obrázok~~Súbor:Mars interior.jpg\|thumb\|left\|Predstava o zložení Marsu]] Presné zloženie planéty zatiaľ nie je známe, ale na základe [[astronómia\|astronomických]] pozorovaní a prieskumu niekoľkých desiatok [[meteorit]]ov z Marsu <ref>{{Cite web \| url=http://www2.jpl.nasa.gov/snc/ Riadok 43: == Topografia == [[~~Obrázok~~Súbor:PIA02820.jpg\|thumb\|V ľavej časti je vidieť južnú časť planéty s vrchovinou a v pravej s „oceánskym dnom“]] Mars má podobne ako Zem alebo Mesiac veľmi rôznorodú topografiu povrchu, ktorá je závislá na jeho [[stratigrafia Marsu\|geologickej minulosti]]. Severná pologuľa Marsu bola v minulosti z väčšej časti oceánskym dnom, čo sa prejavuje v jej uhladenom rovinatom povrchu. Roviny vystupujú iba okolo 1-2 km nad okolitú krajinu<ref name="velka">{{Knižná referencia \| autor = Josip Klezcek Riadok 134: [[cs:Povrch Marsu]] [[en:Geography of Mars]] [[es:~~Aresgrafía~~Geografía de Marte]] [[fr:Aréographie]] [[gl:Xeografía de Marte]]

Areografia: Rozdiel medzi revíziami