Deutschland (trieda lodí): Rozdiel medzi revíziami

| pomocná výzbroj=8 x 150 mm (8 x 1), 2 x 4 hlavne torpédometov rážekalibru 533 mm

Po skončení [[prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] víťazné mocnosti z obavy z [[Nemecko|Nemecka]] ho donútili podpísať [[Versailleská zmluva|Versailleskú zmluvu]], ktorá mimo iné stanovovala, veľkosť [[bojová loď|bojovej lode]] na 10 000 [[tona|t]]. Už v dobe podpisu boli postavené bojové lode s výtlakom viac ako 30 000 ton, dokonca [[Veľká Británia|britský]] [[bojový krížnik]] [[HMS Hood (51)|Hood]] dostavaný tesne po I. svetovej vojne mal výtlak prevyšujúci 40 000 ton. Z tohto pohľadu vlastne porazené Nemecko ani nemohlo postaviť bojovú loď ktorá by bola schopná sa zrovnávať s protivníkovým plavidlom danej triedy. Nemecko malo dve možnosti, pri dodržaní obmedzenia vo [[výtlak]]u. Buď postaviť plavidlo dobre [[pancier]]ované, s kvalitnou [[výzbroj]]ov, ale pomalé, alebo obetovať [[pancierovanie]] a ku kvalitnej výzbroji pridať väčšiu [[rýchlosť]]. Tak či tak nebolo by to plavidlo spadajúce do kategórie bojových lodí. Keďže tieto dve varianty nespĺňali očakávané výsledky po dlhších štúdiách bolo od oboch variántvariant upustené. Bolo rozhodnuté postaviť variant, "rýchlejšie ako (iné) silnejšie lode (bojové lode) a silnejšie ako (iné) rýchlejšie lode (krížniky)". V roku [[1928]] sa rozhodlo o výstavbe nie síce rovnocennej, no predsa len bojovej triede Deutschland. Pri výstavbe sa začali hojne využívať moderné technológie, aby bola dosiahnutá čo najmenšia [[hmotnosť]], ktorá by následne bola obetovaná na prijateľné pancierovcaniepancierovanie. Upustilo sa od parných kotlov a turbín a prešlo sa na dieslový [[pohon]], skúšal sa nový pancier, výkonnejšie [[delostrelectvo]].

Vyskúšané boli nové [[technológia|technológie]], aj nové pracovné postupy. Prvýkrát sa vôbec vo svete pri plavidle takej veľkosti použilo [[elektrické zváranie]], miesto obvyklého [[nitovanie|nitovania]], ktoré bolo používané všade tam, kde to bolo možné. Rozdelenie vodotesných oddielov zodpovedalo rozdeleniu, ktoré sa používalo na bojových lodiach, a to na 12 komôr s 28 vodotesnými prepážkami. Keďže prepážky boli kolmo na [[trup (loď)|trup]], zvyšovalo to tuhosť (odolnosť) trupu, a pohonné zariadenia, obytné priestory, sklady, a ostatné zariadenie bolo prispôsobené tomuto usporiadaniu. Práve takýmito novými postupmypostupmi sa podarilo ušetriť hmotnosť, ktorá bola využitá na napríklad zdvojenie dna jednotiek, kedy dvojitý trup lode pokrýval až 92%, čo bolo do tej doby nepredstaviteľné. Takú protitorpédovú ochranu nemala dovtedy žiadna loď tej triedy, (obdoba tzv. ''bulges'' na bojových lodiach).

Pancierovanie bolo na vtedajšiu dobu nedostačujúce vzhľadom na to, že sa mala vyrovnať bojovým lodiam a [[bojový krížnik|bojovým krížnikom]]. Bolo to z dôvodu obmedzení [[Washingtonská zmluva (1922)|Washingtonskej zmluvy]] a [[Versailleská zmluva |Versailskej zmluvy]], keď mohlo Nemecko postaviť loď s maximálnym výtlakom 10 000 t a s maximálnoumaximálnym rážou[[kaliber (zbrane)|kalibrom]] hlavného delostrelectva 280 [[mm]]. Pôvodne bolabol navrhovanánavrhovaný rážkaliber až 381 mm, ale vzhľadom na veľkosť (či skôr malosť) lodí bol plán vyzbrojiť lode 305 mm delami. Avšak vyššie spomenuté zmluvy to zakazovali, preto bola nakoniec loď vyzbrojená len povolenoupovoleným rážou[[kaliber (zbrane)|kalibrom]] 280 mm.

Jednotka Deutschland mala ešte konvenčný trup slabšej konštrukcie, ktorá bola následne prekonštruovaná u jednotiek Admirál Scheer a Admirál Graf Spee. Nemecký názov pre túto triedu (ani [[krížnik]], ani bojová loď) bol "''Panzerschiffe"'' - pancierové lode.