Deutschland (trieda lodí): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: da:Deutschland-klassen |
d d |
||
Riadok 21:
| pancier paluba=30-40
| hlavná výzbroj=6 x 280 mm (2 x 3)
| pomocná výzbroj=8 x 150 mm (8 x 1), 2 x 4 hlavne torpédometov
| protilietadlová výzbroj=6 x 88 mm, 8 x 37 mm, 10 x 20 mm
| lietadlá=[[Arado AR 196]]
Riadok 39:
'''Trieda Deutschland''' bola trieda [[ťažký krížnik|ťažkých krížnikov]] [[Tretia ríša|Tretej ríše]], v čase stavby označované za [[bojová loď|bojové lode]], neskôr posmešne nazývané vreckové bojové lode. Nikdy ale ako bojové lode neboli klasifikované, aj keď sa na stavbu použili postupy, ktorými sa stavali len bojové lode.
Po skončení [[prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] víťazné mocnosti z obavy z [[Nemecko|Nemecka]] ho donútili podpísať [[Versailleská zmluva|Versailleskú zmluvu]], ktorá mimo iné stanovovala, veľkosť [[bojová loď|bojovej lode]] na 10 000 [[tona|t]]. Už v dobe podpisu boli postavené bojové lode s výtlakom viac ako 30 000 ton, dokonca [[Veľká Británia|britský]] [[bojový krížnik]] [[HMS Hood (51)|Hood]] dostavaný tesne po I. svetovej vojne mal výtlak prevyšujúci 40 000 ton. Z tohto pohľadu vlastne porazené Nemecko ani nemohlo postaviť bojovú loď ktorá by bola schopná sa zrovnávať s protivníkovým plavidlom danej triedy. Nemecko malo dve možnosti, pri dodržaní obmedzenia vo [[výtlak]]u. Buď postaviť plavidlo dobre [[pancier]]ované, s kvalitnou [[výzbroj]]ov, ale pomalé, alebo obetovať [[pancierovanie]] a ku kvalitnej výzbroji pridať väčšiu [[rýchlosť]]. Tak či tak nebolo by to plavidlo spadajúce do kategórie bojových lodí. Keďže tieto dve varianty nespĺňali očakávané výsledky po dlhších štúdiách bolo od oboch
Vyskúšané boli nové [[technológia|technológie]], aj nové pracovné postupy. Prvýkrát sa vôbec vo svete pri plavidle takej veľkosti použilo [[elektrické zváranie]], miesto obvyklého [[nitovanie|nitovania]], ktoré bolo používané všade tam, kde to bolo možné. Rozdelenie vodotesných oddielov zodpovedalo rozdeleniu, ktoré sa používalo na bojových lodiach, a to na 12 komôr s 28 vodotesnými prepážkami. Keďže prepážky boli kolmo na [[trup (loď)|trup]], zvyšovalo to tuhosť (odolnosť) trupu, a pohonné zariadenia, obytné priestory, sklady, a ostatné zariadenie bolo prispôsobené tomuto usporiadaniu. Práve takýmito novými
Pancierovanie bolo na vtedajšiu dobu nedostačujúce vzhľadom na to, že sa mala vyrovnať bojovým lodiam a [[bojový krížnik|bojovým krížnikom]]. Bolo to z dôvodu obmedzení [[Washingtonská zmluva (1922)|Washingtonskej zmluvy]] a [[Versailleská zmluva |Versailskej zmluvy]], keď mohlo Nemecko postaviť loď s maximálnym výtlakom 10 000 t a s
Prvá jednotka bola nazvaná [[Deutschland (ťažký krížnik)|Deutschland]], na počesť Nemecka ([[nemčina|nem.]] Deutschland), druhá jednotka [[Admiral Scheer (ťažký krížnik)|Admirál Scheer]], po [[admirál]]ovi z I. svetovej vojny [[Reinhard Scheer|Reinhardovi Scheerovi]], a tretia jednotka [[Admirál Graf Spee (ťažký krížnik)|Admirál Graf Spee]], taktiež po nemeckom admirálovi z I. sv. vojny [[Maximilian von Spee|Maximilianovi von Spee]]. Ťažký krížnik Deutschland bol na počiatku [[druhá svetová vojna|II. sv. vojny]] premenovaný na ''Lützow''. Uvádza sa, že z obavy [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], ktorý tvrdil, že prípadné potopenie (nedajbože zajatie) lode, ktorá nesie názov Nemecka by bolo neprijateľné pre nemecký národ a znamenalo by neprekonateľnú potupu. Stalo sa tak po potopení jednotky Admirál Graf Spee, pri [[montevideo|Montevideu]] v [[Paraguaj]]i
Jednotka Deutschland mala ešte konvenčný trup slabšej konštrukcie, ktorá bola následne prekonštruovaná u jednotiek Admirál Scheer a Admirál Graf Spee. Nemecký názov pre túto triedu (ani [[krížnik]], ani bojová loď) bol
== Zaujímavosť ==
|