|
| pancier paluba=48,3 + 150
| hlavná výzbroj=9 x 380 mm (3 x 3)
| pomocná výzbroj=12 x 150 mm (6 x 2), 6 x 533 mm topr0dometztorpédomety
| protilietadlová výzbroj=14 x 105 mm, 16 x 37 mm, 32 x 20 mm
| lietadlá=[[Arado AR 196]]?
[[Súbor:Scharnhorst1943.png|thumb|left|150px|Sharnhorst.]]
[[Kýl]] [[loď|lode]] bol položený v lodenici vo [[Wilhemshaven]]e, [[30. júl]]a [[1934]] po zistení drobných nedostatkov rozobraný a znovupoložený [[15. júl]]a [[1935]]. Spustenie na vodu prebehlo [[3. september|3. septembra]] [[1936]] a odovzdaná nemeckej [[Kriegsmarine]] bol Scharnhorst [[7. december|7. decemradecembra]] [[1939]]. Keďže kvôli sklzu spôsobenému nedostatkami na počiatku stavby sa dokončenie oneskorilo, bola skôr spustená, dokončená a prevzatá Kriegsmarine Scharnhorstova sesterská loď [[Gneisenau (bojová loď)|Gneisenau]]. Vzhľadom na to býva [[trieda Scharnhorst]] označovaná (hlavne v anglosaských krajinách) aj ako '''trieda Gneisenau'''.
== Pohon a pancierovanie ==
[[Súbor:Scharnhorst1.jpg|thumb|left|150px|Scharnhorst ešte s pôvodnou kolmou provou.]]
Vzhľadom na rozvynutýrozvinutý Nemecký priemysel, so skúsenosťami z [[prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]], a následným rozvojom v dobe nástupu [[nacizmus|nacizmu]] bolo [[pancierovanie]] veľmi kvalitné. Hrúbka trupu, bola v rozmedzí 170 až 320 [[mm]]. Menej dôležité časti boli pancierované slabšie, no strojovne, veliteľské stanovištia a muničné sklady boli pancierované veľmi kvalitne. Veže hlavného delostrelectva dosahovali hrúbku [[pancier]]a až 350 mm. [[Trup (loď)|Trup]] sa zužoval z hrúbky 320 mm na hrúbku 170mm170 mm. Klinovité zúženie spolu so zužovaním trupu spôsobovalo, že delostrelecké granáty sa po panciery skôr kĺzali, ako ho prerážali. Nevýhoda bola na strane Scharnhorstu ak bola delostrelecká paľba vedená z menšej vzdialenosti, kedy granáty dopadali pod ostrejším uhlom, a mohlo dôjsť k prerazeniu panciera, avšak vzhľadom na maximálnu rýchlosť bol Scharnhorst schopný určovať si vzdialenosť delostreleckého súboja. Paluba bola chránená 48,3 mm pancierom, pod ktorým bol umiestnený (znova na najcitlivejších miestach lode) ďalší pancier o hrúbke 150 mm. V prednej časti mala prvá prepážka hrúbku rovnako 150 mm. Ako ostatné lode tej doby mala prova lode skosenie pod uhlom 90°, ktorá bola neskôr (kvôli hydrodynamike) zmenená na tzv. Atlantický typ, s nižším skosením.
Scharnhorst bol ako jedna z prvých lodí vybavená rádiolokátorom ([[radar]]om) [[FuMO 22]] s [[frekvencia|frekvenciou]] 368 [[MHz]] neskôr nahradený [[FuMO 26]] alebo [[FuMO 27|27]].
== Výzbroj ==
Hlavná výzbroj bola od začiatku plánovaná na 15 [[palec (jednotka dĺžky)|palcové]] kanóny, avšak nakoniec boli namontované 11 palcové (280 mm) s predpokladom, že predsalenpredsa len dôjde ku zmene na vyššiu ráž 15 palcov (405 mm). Do konca kariéry sa ani Scharnhorst ani Gneisenau tejto výzbroje nedočkali. Zostalo tak pri troch vežiach Dreh C/34 jedna vzadu, a dve vpredu po troch hlavniach dela SK/LC28 ráže[[kaliber (zbrane)|kalibru]] 280mm/54,5 cal. ktoré dodali [[Kruppové závody]]. Munícia hlavného delostrelectva bola AP (protipancierová) a HE (bombardovacia). Dostrel bol na hranici 41 [[km]], pričom granát AP dokázal ešte na vzdialenosť 27 km preraziť pancier o hrúbke 205 (pri kolmom dopade na pancier).
12 diel SKC/28 ráže[[kaliber (zbrane)|kalibru]] 150mm (5,9"/55) z toho osem diel v štyroch dvojdelových vežiach Dreh LC/34 a štyri v jednodelových vežiach MPL C/35 tvorili pomocné delostrelectvo, ako proti menším hladinovým cieľom, tak proti [[lietadlo|lietadlám]]. Zaujímavé boli osvetľovacie granáty, ktoré mohli byť použité.
Proti lietadlám boli nainštalované [[kanón]]y SKC/33 kalibru 105 mm v počte 14 kusov v dvojvežiach LC/31. Kanón 37 mm bol v počte 16 kusov a 32 kanónov kalibru 20 mm.
| 