Don: Rozdiel medzi revíziami

V staroveku bola rieka považovaná za hranicu medzi Európou a Áziou<ref>Davies, N.: Europe: A History. 1997 (ISBN071266633-8)</ref>. Od 9. do 12. storočia stávala na brehu rieky chazarská, neskôr staroruská pevnosť [[Sarkel]], ktorá kontrolovala prenášanie lodí medzi Donom a Volgou. V súčasnosti je toto mesto zatopené [[Cimľjanská priehrada|Cimľjanskou priehradou]] a medzi Donom a Volgou je vybudovaný vodný kanál. Pomenovanie dala rieka aj donským [[kozáci|kozákom]], ktorí osídlili úrodné nížiny okolo Donu v 16. a 17. storočí. Toto miesto bolo počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] svedkom ťažkých bojov [[Operácia Uranus|Operácie Uranus]], jedného zo zlomov v priebehu vojny.

Rieka tvorí ústredný motív v diele spisovateľa [[Michail Alexandrovič Šolochov|Michaila Šolochova]], ktorý sa narodil v mestečkudedinke Kružilino, (súčasť [[stanica (Kozáci)|stanicistanice]]) [[Vjošenskaja]]) na hornom toku Donu.

Na svjojomsvojom najvýchodnejšom bode, kde sa Don najviac približuje Volge, bol vybudovaný [[Volgo-Donský kanál]], ktorý spája obe rieky a umožňuje tak dopravu medzi [[Azovské more|Azovským]] a [[Kaspické more|Kaspickým]] morom. Hladina vody v kanáli je regulovaná [[CimľjanskáCimľanská priehrada|Cimľjanskou priehradou]] na Done.

Medzi CimljanskouCimľanskou priehradou a mestom [[Rostov nad Donom]] je vybudovaná trojstupňová sústava vodných diel, ktoré regulujú spád rieky a plavebnými komorami umožňujú preplávať lodiam. Prvé je postavené pri meste [[Nikolajevsk]], ďalšie v [[Konstantinovsk]]u a tretí stupeň je pri stanici [[Kočetovskaja]]. Posledné z nich, Kočetovskaja, je postavené iba 7,5 kilometra pod ústím rieky [[Donec]] do Donu, čím reguluje nielen hladinu Donu, ale aj dolný tok Donecu. Kočetovský stupeň bol postavený v rokoch 1914-1919 a v rokoch 2004-2008 bol zdvojený pridaním ďalšej plavebnej komory. Je zároveň posledným vodným dielom na Done, na zvyšoku rieky (131 kmm) je už hladina regulovaná prehĺbením dna.