Cieľom Štefánikovho ďalšieho pôsobenia sa stal [[Paríž]]. Sem dorazil 28. novembra [[1904]]. Začiatky však boli ťažké. Na začiatok mu pomohol [[Vavro Šrobár|V. Šrobár]] získať pôžičku v ružomberskej banke. Štefánikovým cieľom bolo vtedy dostať sa medzi dvoch najslávnejších astronómov v Paríži: ku [[Camille Flammarion|Camillovi Flammarionovi]] a [[Jules Janssen|Julesovi Janssenovi]]. Táto nádej sa mu však hneď nesplnila a musel čakať do jari. Vtedy sa druhmi mladého Štefánika stala skupina českých umelcov v Paríži (sochári [[Bohumil Kafka]] a [[Otakar Španiel]], maliari [[Ludvík Strimpl]], [[Tomáš František Šimon]], [[Hugo Boetinger]] a i.). Spriatelil sa aj s grófom [[Hanuš Kolowrat|Hanušom Kolowratom]], ktorý sa neskôr stal rakúsko-uhorským vojenským atašé. Začiatkom apríla [[1905]] prišiel do Paríža profesor Janssen. Štefánik sa k nemu dostal, aj na jeho hvezdáreň v Meudone. Janssena Štefánik upútal. Ako hosť na Meudonskej hvezdárni podnikal Štefánik rôzne výpravy (napr. 20. júna 1905 výstup na observatórium na vrchole Mont Blancu, alebo 30. augusta pozoroval v španielskom Alcosebre úplné [[zatmenie Slnka]]). 30. augusta predniesol Janssen Štefánikovu štúdiu Spektroskopické skúmanie zatmenia slnka v Alcosebre na zasadnutí parížskej akadémie a publikoval ju aj časopis Akadémie ''Comptes Rendus Hebdomadaire des Sciences des l´Academie Sciences''. Vedecky najúspešnejší bol pre Štefánika rok [[1906]], kedy uverejnil sedem vedeckých prác. Postupne sa zaradil do parížskeho vedeckého sveta a zoznámil sa aj s českou študentkou Mariou Neumanovou, neskoršou dôvernou priateľkou. Po odchode už osemdesiatročného Janssena však musel Štefánik z Meudonskej hvezdárne odísť, lebo nový riaditeľ [[Henri Deslandres]] ho doslova nenávidel a vyhodil ho. Na sklonku r. 1906 dostal Štefánik poverenie od firmy Bureau des Longitudes viesť francúzsku výpravu do Turkestanu na pozorovanie zatmenia Slnka, ktoré malo byť 13. 1. 1907. Cestou do [[Turkestan]]u sa zastavil v Prahe i na Slovensku a navštívil aj Pulkovskú hvezdáreň v [[Petrohrad]]e. Cestu využil aj na poznávanie Ruska a Strednej Ázie. Navštívil v Jasnej Poľane [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]] a jeho lekára [[Dušan Makovický|Dušana Makovického]]. Po návrate do Paríža mu valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti udelilo [[Janssenova cena|Janssenovu cenu]]. V júli r. [[1907]] sa však jeho zdravotný stav veľmi zhoršil a previezli ho na liečenie do [[Chamonix]], kúpeľného mesta pod Mont Blancom, kde sa liečil dva mesiace. Počas liečenia sa dozvedel, že profesor Janssen umrel a koncom roku sa opätovne vrátil do Paríža
