Vrabcotvaré: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
DixonDBot (diskusia | príspevky)
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
infobox, wikilinky, štylistika
Riadok 1:
{{Infobox živočíchy|
'''Vrabcotvaré''' alebo '''spevavce''' ({{lat|Passeriformes}}) je najväčší rad [[letce|letcov]].
Farba=pink|
Názov=Vrabcotvaré|
Obrázok=[[File:Tree-Sparrow-2009-16-02.jpg|260px]]|
Titulok=[[Vrabec poľný]]|
Farba2=pink|
Skry12=áno|
Ríša po slovensky=[[Živočíchy]]|Ríša po latinsky=''Animalia''|
Podríša po slovensky=[[Mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=''Polycytozoa''|
Vývojový stupeň po slovensky=[[Epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=''Eumetazoa''|
Skupina 1 po slovensky='''Dvojstranovce'''|Skupina 1 po latinsky=''Bilateralia''|
Kmeň po slovensky=[[Chordáty]] |Kmeň po latinsky=''Chordata''|
Podkmeň po slovensky=[[Stavovce]] |Podkmeň po latinsky=''Vertebrata''|
Trieda po slovensky=[[Vtáky]]|Trieda po latinsky=''Aves''|
Podtrieda po slovensky=[[Pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=''Ornithurae''|
Nadrad po slovensky=[[Letce]] |Nadrad po latinsky=''Neognathae''|
Rad po slovensky=[[Vrabcotvaré]]|Rad po latinsky=''Passeriformes''|
Binomické meno=Passeriformes|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
 
'''Vrabcotvaré''' alebo '''spevavce''' ({{lat|Passeriformes}}) je najväčší rad [[letce|letcov]]. Patrí sem až medzi 5200 a 5500 [[druh (taxonómia)|druhov]], vyše polovica druhov vtákov sú práve vrabcotvaré.
== Charakteristika ==
Patrí sem až medzi 5200 a 5500 druhov, vyše polovica druhov vtákov sú práve vrabcotvaré.
 
== Charakteristika ==
Väčšinou sú menšej veľkosti, majú dobre vyvinutý hlasový[[hlas]]ový ústroj (odtiaľ meno spevavce). Aj vďaka schopnosti vytvárať hlasové zložité prejavy pomocou hlasového orgánu nazývaného [[syrinx]] (ktorý majú aj [[vtáky]] niektorých iných radov) sa považujú za najvyvinutejší rad vtákov. Ukazuje sa aj, že niektoré z nich majú naozaj nezvyčajné [[psychika|psychické]] schopnosti. Spevu sa väčšinou venujé [[samec|samce]], ktoré tým lákajú [[samica|samice]] a vyznačujú si [[teritórium]]. Väčšina druhov má svoj vlastný špecifický hlasový prejav. Spev je buď vrodený alebo sa ho mláďatá[[mláďa]]tá musia naučiť.
 
Dokážu dobre spočívať aj na veľmi tenkých konárikoch, čo im umožňujú špeciálne svaly[[sval]]y, ktoré siahajú svojimi úponmi až po prsty[[prst]]y. Tri prsty nohy sú obrátené dopredu. Palec je vyvinutý, behák zriedkavo zarastený. Vyznačujú sa bohatým [[perie|operením]]. Mnohé majú mäkké, kypré operenie. [[Páperie]], ak ho majú, je iba na holinách, zriedkavo na celom tele (vodnár). [[Zobák]] môže mať rozličné tvary.
 
Vyskytujú sa na celom svete od púšte po [[tropický dažďový les]], s výnimkou [[Antarktída|Antarktídy]]. Všetci príslušníci tohto radu majú kŕmivé mláďatá. Žijú zväčša na stromoch alebo kroch, niektoré druhy však na zemi a niektoré (napríklad [[lastovičky]]) strávia celý život v lete. Hniezdia v bútľavých stromoch aj dierach v zemi. Živia sa rozličnou potravou (živočíchy, rastliny, kvetný [[nektár]]). U druhov špecializujúcich sa na istú potravu sa táto špecializácia prejavuje na tvare zobáka ([[krivonos]]). U väčšiny druhov sú samce oveľa farebnejšie a majú aj nápadnejšie perové ozdoby ako samice.
 
Rad sa delí na dve hlavné skupiny ''Tyranii'' a ''Passeri''. ''Passeri'' majú najlepšiu kontrolu nad hlasivkami a sú to ozajstné spevavé vtáky (hoci niektoré ako napríklad [[vrana]] na to neznejú).
 
== Systematika ==
Na vyššej úrovni [[Systematika (veda)|systematiky]] došlo k zásadným zmenám vyplývajúcim najmä z tejto štúdie z roku 2004.<ref>{{Citácia periodika |meno=F Kieth |priezvisko=Barker |meno2=Alice |priezvisko2=Cibois |meno3=Peter |priezvisko3=Schikler |spoluautori=et al. |mesiac=júl |rok=2004 |titul=Phylogeny and diversification of the largest avian radiation |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=101 |číslo=30 |strany=11040–11045 |pmid=15263073 |pmc=503738 |doi=10.1073/pnas.0401892101 |jazyk=po anglicky}}</ref> Tieto sú v tejto systematike už zohľadnené. Nižšie sú uvedené aj odlišnosti voči zaužívanému staršiemu systému (teda prevažne voči Sibley 1990).
 
Pokiaľ ide nižšiu úroveň - [[čeľaď|čeľade]] - trvajú vo viacerých prípadoch spory, čo patrí do ktorej čeľade. Tu bol spravidla zvolený prístup použitia čo najmenších čeľadí (väčšie čeľade sú však spravidla uvedené tiež).
 
=== Systém používaný v tejto wikipédii ===