Ladislav Ťažký: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a v roku [[1940]] získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch [[1938]]-[[1940]] pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno - Čierny Balog - Detva. PočasR. [[21940]]-[[1945]] žiak Vojenského zemepisného ústavu, vojak mapár. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zaujal jednoznačný vlastenecký a [[Antifašizmus|protifašistický]] postoj. V roku [[1943]] bol nasadenýodvelený na [[veľkávýchodný vlastenecká vojna|východnom frontefront]] ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. BolR. [[1944]] bol Nemcami zajatý a internovaný v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v [[Maďarsko|Maďarsku]], väznený v Satoraljaujhely a v [[Košice|Košiciach]] a prevezený do zajateckého tábora XVII.A. Kaisersteinbruch v [[Burgenland|Burgenlande]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v [[Košice|Košiciach]], v rokoch [[1946]]-[[1948]] bol sociálnym referentom na ONV v [[Brezno|Brezne]]. V rokoch [[1948]]-[[1952]] študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v [[Praha|Prahe]] a v rokoch [[1952]]-[[1958]] pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1959]]-[[1962]] vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v [[Praha|Prahe]] (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch [[1967]]-[[1968]] pracoval v redakcii denníka [[Smena]]. Za román ''Amenmária, samí dobrí vojaci'' a novelistický triptych ''Dunajské hroby, Divý Adam'' a ''Hriešnica žaluje'' tmu dostal v roku [[1968]] štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v roku [[1968]] a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku [[1970]] vylúčený z KSS a zo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] a od roku [[1970]] mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby ([[ÚĽUV]]). Od roku [[1979]] pracoval v rôznych podnikoch a za pomoci Slovenského literárneho fondu (SLF) sa venoval aj tvorbe. Počas [[normalizácia|normalizačného]] obdobia bol pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku [[1968]] [[Alexander Dubček|Alexandrom Dubčekom]]. Po vzniku samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v roku [[1993]], mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku [[1990]] bol čestný predseda [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], člen Predsedníctva [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a predseda Prezídia [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca [[prezident]]a [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. V súčasnosti žije v [[Bratislava|Bratislave]] a je aj naďalej literárne a publicisticky činný. Angažuje sa v organizácii [[Korene]] a [[Slovakia plus]] ako podpredseda. V roku [[2004]] mu [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]] udelila čestný doktorát [[Dr.h.c|Dr.h.c.]]a prezident [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]] mu prepožičal Rad [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]].

*[[1986]] - ''Aj v nebi je lúka'', sociálny a historický román

*[[1991]] - ''Kto zabil Ábela?'', román s detektívnouso zápletkou politickej vraždy

*[[1992]] - ''Dvanásť zlatých monarchov'', dobrodružnývysťahovalecký román

*[[1993]] - ''Maršalova dcéra'', dobrodružnýhistorický román

*[[2009]] - ''Porazení víťazi'', román z rokov okupácie