Fronda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: es:Fronda (sublevación); kozmetické zmeny |
|||
Riadok 3:
Fronda nebola protikladom [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], ako sa niektorí historici snažia interpretovať, ale naopak, bol to pokus zastaviť čas, dejiny, spoločenský vývoj, snaha upevniť existujúce [[Sociálny status|sociálne statusy]]. Podľa [[Denis Richet|Denisa Richeta]] ako ''neplodný pokus pod tútorstvom privilegovaných vrstiev sa stala detskou chorobou absolutizmu.''
Jej pôvod treba hľadať vo vnútorných konfliktoch vládnucich vrstiev spoločnosti – snahe francúzskeho parlamentu získať väčšie právomoci, vzbure úradníkov proti kráľovským komisárom, konšpirácii vysokej šľachty a ich prívržencov proti konkurencii ministrov. Nebola to navyše skutočná revolúcia v zmysle narušenie alebo zmeny politických a sociálnych vzťahov v spoločnosti. Bola to obyčajná vzbura vychádzajúca z nespokojnosti parlamentu so snahou oslabiť jeho moc a vplyv, respektíve fiškálny spor prerastený do politického
Fronda mala dve fázy.
== Fronda Parlementu 1648 – 1649 ==
Riadok 18:
Napätie však nanovo vypuklo v apríli kvôli obnoveniu paulette, dani, ktorú platili úradníci za svoje dedičné úrady. Koncom decembra [[1647]] totiž vypršala deväťročná lehota a predpokladalo sa, že daň nebude obnovená. Parížsky Parlement to prijal bez zvláštnych záväzkov, ale Účtovná komora, Pomocný dvor a [[Veľká rada]] to neprijali, pretože by prišli o 4-ročnú gážu. Navyše, Parlement bol z rozhodnutia o paulette vyňatý, čo však odmietol a [[13. máj]]a vydal Vyhlášku o spojenectve, ktorou sa štyri parížske súdne dvoru spojili za zrušenie gáží. [[23. mája]] Združenie pokladníkov Francúzska rozoslalo listy svojim členom, aby podali dôkazy o zlom zaobchádzaní. Šiesti členovia Združenia nakrátko skončili vo väzení a situácia v Paríži sa stupňovala. Regentka ustúpila, paulette bola zrušená a súhlasila so Spojenectvom súdnych dvorov.
Na zvolanie Parlementu sa zišlo 32 zástupcov všetkých
V auguste sa situácia vystupňovala. Prispelo k tomu víťazstvo [[Veľkého Condého]] nad Španielmi v [[bitke pri Lens]]. Mazarin aj Anna Rakúska predpokladali, že vojsko Condého využijú na obliehanie Paríža. 26. Augusta dala regentka príkaz zatknúť predsedu Parlamentu
Na druhý deň sa Paríž zobudil do barikád, ich počet sa odhadoval na 600 až 1200. Vodcom ľudového povstania v Paríži sa stal parížsky koadjútor [[Paul de Gondi]], ku ktorému sa pridali niekoľkí členovia vysokej šľachty. V tomto čase došlo aj pomenovaniu tohto hnutia, keď istý parížsky radca povedal, že všetci vzbúrenci sa podobajú žiakom, ktorí po parížskych priekopách strieľajú z praku (prak sa po francúzsky povie la fronde). Vzbúrencom sa toto pomenovanie zapáčilo a nazvali sa frondérmi.
Paríž bol takmer mesiac v barikádach, až kým koncom augusta neboli obaja muži prepustení. Kráľovský dvor opustil rozbúrené mesto a usadil sa v zámku vojvodkynie d´Aiguillon v Rueil a na zámku [[Saint Germain en Laye]] začali rokovania medzi reprezentantmi dvora a Parlamentu. Výsledkom bolo uznanie všetkých 27 artikulov ratifikovaných už 31. júla bez zmeny 24. októbra 1648 a návrat dvora do Paríža.
== Parížska Fronda ==
Pre vypuknutie povstania v Paríži začiatkom roka 1649 bola rozhodujúca cena [[obilie|obilia]] a [[múka|múky]]. Ešte v decembri stúpla cena múky z 12 na 13 libier.
Anna Rakúska bola rozhodnutá vybojovať späť stratenú pozíciu kráľovského dvora a svojej vlády aj za cenu vyhladovania mesta a občianskej vojny. V noci z [[5. január|5.]] na [[6. január]]a opustila spolu
Udalosti sa stupňovali. Stále neplnoletý kráľ nariadil Parlamentu opustiť mesto, ten neposlúchol, čo sa považovalo za nerešpektovanie kráľovského nariadenia, tým pádom vzburu a protištátny akt. Parlament zároveň vyhlásil Mazarina za pôvodcu všetkého, nepriateľa štátu a kráľa a rozhodol sa naverbovať vlastné ozbrojené zložky na obranu mesta. Na stranu Parlamentu sa pridali dvaja členovia kráľovského rodu, knieža de Conti a vojvodkyňa de Longueville, na ich stranu sa pridal aj jeden z najlepších vojvodcov [[de Turenne]], ktorý ich napokon zradí. Frondisti, vlastne remeselníci, obchodníci, nádenníci ozbrojení halapartňami a mušketami, dobyli 12. januára [[Bastila|Bastilu]], no situáciu v meste skomplikovalo vyliatie sa [[Seina|Seiny]]. Condého vojsko v počte 12 000 mužov pokračovalo v obliehaní mesta.
Po poprave [[anglického kráľa]], správa sa v Paríži objavila [[19. február]]a, sa ukázala nejednotnosť Frondistov. Časť Frondistov navrhovalo spojenie so Španielmi, Conti dokonca odišiel do Flámska rokovať. Aj kráľovský dvor, aj Parlament zatiaľ neúspešne navrhujú stretnutia a rokovania o zložitej situácii.
Rokovania prebiehali v zámku v Rueil od [4. marec|4.] do [[11. marca]] 1649. Mier z Rueil z 11. marca bol skutočným kompromisom medzi Annou Rakúskou a Parlamentom. Vyhnanie Mazarina z kráľovstva bolo zrušené, regentka súhlasia s amnestiou pre vzbúrencov a členov kráľovskej rodiny a Turenna, ktorý medzičasom ako zradca Paríža podplatený pridať sa na stranu dvora utiekol do Holandska. Na druhý deň zmluvné podmienky ratifikoval samotný Parlament a dohoda vstúpila do histórie ako mier zo Saint Germain. 18. Augusta sa kráľovská rodina slávnostne vrátila do Paríža, mesto vítalo kráľa a Condého.
Mier zo Saint Germain je iba prestávkou v búrlivých udalostiach Frondy. V skutočnosti, návrat pokoja je veľmi krehký a ťažký. Na jednej strane po Paríži kolujú hanopisy a knihy zamerané proti Mazarinovi
Čo sa týka Paríža, napätie sa neupokojilo. Cena múky prudko stúpla na 60 libier. Condé ako víťaz Frondy vzbudil obavy u Mazarina, ktorý sa spojil s bývalými Frondistami a sľúbil parížskemu koadjútorovi de Gondimu kardinálsky klobúk.
== Fronda princov 1649 - 1650 ==
Spory medzi princom de Condé a Mazarinom začali na jeseň,
[[12. január]]a dvor uzavrel spojenectvo so starou Frondou proti Condému. [[18. január]]a boli do [[Palais Royal]] zvolaní na poradu princovia Condé, Conti a Longueville. Všetci boli zatknutí a prevezení do [[Vincennes]]. Správa bola v Paríži prijatá s úľavou, pretože sa domnievalo, že všetko skončilo.
Riadok 61:
Neschopnosť princov vytvoriť silnú koalíciu proti kráľovi a ich vzájomné spory viedli napokon v lete 1652 k postupnému rozpadu Frondy. V októbri sa mladý kráľ triumfálne vrátil do hlavného mesta a usídlil sa v Louvri. Monsieur a jeho dcéra sa uchýlili na svoje zámky. Condé bol odsúdený na smrť a vylúčený z kráľovského domu. Jeho vojsko odolávalo až do júla [[1653]].
Po porážke Frondy opozičná šľachta utekala do zahraničia alebo sa verejne kajala. Navrátivší Mazarin, opäť prvý minister, začal tvrdo presadzovať politiku absolutizmu. Frondistom bola napokon udelená milosť – Condé sa vrátil do Francúzska
Riadok 73:
[[en:Fronde]]
[[eo:Frondo]]
[[es:Fronda (
[[eu:Fronda]]
[[fi:Fronde]]
|